Lenže napriek pocitu, že "všetko je možné“, existujú prirodzené biologické hranice, ktoré neradno prekročiť.
Aj pre mnohých liberálov, ktorí sú vnútorne vyrovnaní s eutanáziou v prípade nevyliečiteľne chorých dospelých, je len ťažko predstaviteľné, že by obdobným spôsobom mali o svojom osude rozhodovať deti.
Ak neplnoletí nie sú zodpovední za svoje činy a nemajú právo rozhodovať v iných, oveľa menej závažných otázkach, akým právom im dávame možnosť voľby v takej zásadnej veci, akou je otázka života a smrti?
Dnešná medicína nám prostredníctvom prenatálneho skríningu, amniocentézy a ďalších vyšetrení umožňuje odhaliť vrodené vývojové chyby už pri plode. Napriek pozitívnym nálezom existujú prípady, keď sa rodičia rozhodli, že dieťa privedú na svet. Niektoré sa narodili s Downovým syndrómom, ale niektoré, na veľké prekvapenie všetkých, boli úplne zdravé!
Ktorý lekár bude mať tú odvahu rozhodnúť, že ide nepochybne o terminálne štádium? Kto sa podpíše pod rozsudok: Vaše dieťa je nevyliečiteľne choré?
Tak ako je celý civilizovaný svet proti trestu smrti, lebo sme si vedomí, že môže dôjsť k justičnému omylu, tak si nik v liberálnej demokracii nemôže osobovať právo hrať sa na boha. Navyše, nemožno zabúdať na ďalší dôležitý aspekt: nebezpečný belgický precedens môže následne ovplyvniť rozhodnutie v iných krajinách.