Je naozaj možné, že by za našou východnou hranicou vypukla vojna, ktorú nik nečakal? A kto všetko by bol za ňu zodpovedný? Pochopiteľne, najľahšie s odpoveďou to majú tí, čo zastávajú extrémne názory.
Rusofóbom je jasné, že Rusi boli vždy zlo a Vladimir Putin je iba jeho najnovšou inkarnáciou. Nič nové pod slnkom. Politika priateľského potľapkávania sa s Rusmi po pleciach z 90. rokov bola podľa nich hrubým omylom. Dobre na svete bude až vtedy, keď sa ruský medveď položí na lopatky a zostane na nich aspoň niekoľko desaťročí…
Títo ľudia si môžu podať ruky s dobrákmi, ktorí veria, že najväčším zlom na svete je Amerika. Amerika ako svetový policajt, Amerika ako promotér globálneho kapitalizmu. A samozrejme, Amerika ako iniciátor revolúcií, ktoré sa potom končia pre ich účastníkov veľmi zle. Ekonomicky i politicky. Naša nežná nebola výnimkou, nehovoriac o arabskej jari či farebných revolúciách na Ukrajine…
O názorových extrémistoch treba písať, pretože otravujú náš verejný diskurz. Znemožňujú každý pokus vysloviť nepredpojatý názor, pretože jedni i druhí sú pripravení ihneď nahlas odsúdiť každého, kto nie je ochotný ryčať spolu s nimi do útoku.
Rusko ani Amerika nie sú Satanom. Bľakot tohto typu prenechajme náboženským fanatikom a teroristom. Aj keby sto percent Rusov schvaľovalo to, ako sa k ich postsovietskym susedom správa Putin, čo by to o nich vypovedalo? Stačí sa pozrieť na niektorých našich spoluobčanov, čo s nimi robí propaganda Putinových médií – a to majú, na rozdiel od bežných Rusov, všetky možnosti utvoriť si názor nezávislý od jediného zdroja.
Ani Američania nie sú takí hlúpi, ako si to predstavujú naši Kremľofili. Nie v našich médiách, ale práve v amerických sa živo diskutuje na tému, akou chybou bolo po páde komunistického bloku nebrať Rusov ako rovnocenných partnerov. Myslieť si, že Rusko predstavuje iba ten ich prostoducho vyzerajúci a často neveľmi triezvy prezident.
Dnes žneme ovocie v podobe putinovcov a ich revanšizmu, túžiaceho obnoviť zašlú silu Sovietskeho zväzu. Nie demokratickú, ani kultúrnu – o to nejde žiadnym revanšistom – ale vojenskú.
Čo to všetko znamená pre dnešnú situáciu? Putin musí dostávať jasne najavo, že ak na Ukrajine prekročí Rubikon, už nikdy nebude pre nás partnerom. Európa však musí mať svoj plán pre Rusko pripravený. Aj keď sa americkí politici občas radi správajú ako tí poslední, rozhodujúci hráči na ihrisku, toto je predovšetkým naše „ihrisko“.
Áno, Ukrajina si musí doma urobiť poriadok sama. Je však v našich silách pomôcť jej pri tom. Prinajmenšom politicky – ako sa o to napríklad usiluje najnovšia iniciatíva Európskej únie vyslať tam našich (civilných) odborníkov na legislatívu či bezpečnosť. Najlepšou odpoveďou Putinovi by bola demokratizovaná a pokojná Ukrajina. Ak sa to nepodarí, možné bude všetko – a aj my budeme medzi spoluzodpovednými.