Ministerstvo dopravy to pripravuje. Nehodovosť najmä u najmladších ročníkov vodičov je totiž hrozivo vysoká. Hlavným kameňom úrazu sa ukazuje ich nedostatočná príprava. Povinné GPS by umožnilo hodnotiť dosiaľ ťažko kontrolovateľnú fázu dodržiavania učebných osnov – jazdy inštruktorov so žiakmi.
Ide o jeden z ďalších legislatívnych zámerov súčasnej vlády, ktoré síce vždy celý problém nevyriešia, ale napomôžu tomu. Veď si priznajme, mnohí Slováci sú lajdáci. Pokiaľ ich účinný a vymáhateľný zákon k tomu nedokope, pre pohodlnosť a niekoľko eur obídu a podlezú všetko, čo sa dá. V mene akéhosi falošného všeobecného bratríčkovania im to často tolerujeme. Aj na svoj úkor.
Pri začiatkoch mojej šoférskej kariéry mi prisúdili inštruktora mladoženáča, ktorý býval v Petržalke. A tak každá jazda viedla od dnešného ministerstva životného prostredia (vtedy sídlo jednotnej Autoškoly) cez Most Červenej armády do neďalekej ulice, kde sa inštruktor výdatne naobedoval a po polhodinovej pauze sme sa vrátili. On bol nadmieru spokojný, ja som veľmi nefrflal, kým som neprepadol na prvej praktickej skúške…
Dnes na Slovensku funguje takmer osemsto autoškôl. Na rozličnej úrovni. Viaceré z nich si už zaviedli GPS a chvália si ho. Tak ako iné kroky, aj tento je namierený proti špekulantom. Poctivci sa nemusia báť, akurát budú mať menšiu konkurenciu. Nemalo by sa stávať, že predstavitelia profesionálnych komôr vystupujú proti takýmto opatreniam. Veď ide o upevnenie dôvery verejnosti voči činnosti ich členov. Iba ak by chceli vo svojich radoch kryť lajdákov.