Niekedy až s tragickými následkami, keď už „oprava“ nie je možná a ani desaťtisíce eur život či zdravie nikomu nevrátia.
Najlepšie je takým osudovým chybám predchádzať. Ideálne by to bolo, aj z pozície Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, prevenciou, odporúčanými postupmi, usmerňovaním, odbornými seminármi. Ani tu to však nejde iba podobrotky, a tak nastupujú sankcie.
V posledných rokoch sa pokuty pre nemocnice výrazne rozrástli. Osobitne v tých univerzitných a fakultných. Iste, majú tam najviac úkonov, ale od nich sa očakáva aj vyššia úroveň starostlivosti. Tento trend nenastúpil možno preto, že by zdravotníci viac chybovali, ale pacienti či ich príbuzní si aj vďaka osvete lepšie uvedomujú svoje práva. A to je správne.
Najčastejšie dochádza k omylom už pri diagnostike. Tak ako keď sa na kabáte zle zapne prvý gombík, tak aj tu dochádza k zlyhaniu celého procesu. Vyberajú sa nesprávne postupy liečby, potrebné vyšetrenia sa nevykonávajú. Po oprávnenej kritike namiesto korekcie neraz nasleduje neetické správanie, arogancia, falošná solidarita v lekárskom stave a… trestné oznámenia.
Určite nik nechce, aby sa spory museli riešiť až pred súdom. Lenže v takom prípade musí byť iný prístup k pacientovi. Od chvíle, keď prvý raz prekročí prah ordinácie.