Čím ďalej, tým viac sa jeho pravidlá začínajú podobať na to, čo sa hovorilo v reklamách pred jeho spustením. Žiaľ, to je asi tak všetko. Realitu dôchodkov z druhého piliera ešte nepoznáme, ale už teraz je zrejmé, že sa bude od reklám veľmi líšiť.
V súčasnosti napríklad poslanci vládneho Smeru uvažujú, že umožnia dediť peniaze, ktoré si klient dôchodkovej správcovskej spoločnosti počas rokov nasporil, vo väčšej miere, ako to bolo možné doteraz. Konkrétne by sa malo dať dediť aj po tom, čo už klient začal poberať z druhého piliera dôchodkovú rentu.
To je samozrejme správne a je to niečo, na čo poukazovali mnohí od samotného začiatku. Ak sa máme tváriť, že v druhom pilieri sú naše úspory, ako nám to vtĺkali do hláv politici pri každej svojej kampani, potom by tie peniaze mali naozaj pripomínať naše úspory, a nie naše nenávratné príspevky na blahobyt manažmentu príslušnej DSS. Inými slovami, ľudia by mali mať možnosť slobodne so svojimi peniazmi disponovať, ak to majú byť naozaj ich peniaze.
K tomu by však malo patriť aj právo svoje peniaze si vybrať a použiť ich podľa vlastného uváženia. Návrhy opozičných poslancov, ktoré by umožnili ľuďom vybrať si úspory z druhého piliera už pri nižšej hranici, ako je súčasný predpokladaný dôchodok na úrovni 800 eur mesačne a viac, sú s takouto filozofiou absolútne v súlade. Prečo ich Smer odmieta?
Argumenty, ktoré proti výberu úspor už pri dvojnásobku, respektíve dvaapolnásobku priemerného dôchodku používa ministerstvo práce a sociálnych vecí, nehovoria nič o filozofii, zato hovoria veľa o skutočnom stave druhého piliera. Pamätáte si ešte tú reklamnú kampaň? Druhý pilier mal podľa nej slúžiť na zhodnocovanie našich úspor, pričom naše „švajčiarske“ dôchodky mali vyplývať práve z toho zhodnotenia.
Nuž, zatiaľ sa, našťastie, nedá povedať, že by druhý pilier hrozil takým fiaskom, aké pred pár rokmi zažíval tretí, v ktorom vtedy sporitelia či poistenci prichádzali o desiatky percent úspor. S tým zhodnocovaním to však ani v druhom pilieri žiadna veľká sláva nie je. Kdežeby. Naša dôchodková renta nebude ani tak veľmi závisieť od zhodnotenia našich úspor, ako skôr od momentálneho stavu účtov danej poisťovne či DSS. A tak každý ďalší sporiteľ, ktorý by si vybral svoje peniaze naraz, by ohrozil dôchodky iných… Nepripomína vám to niečo? Áno, pripomína to štát.
Niežeby toto boli akurát nejaké nové informácie. Všetko o druhom pilieri, ilúzie i realita, sa dalo vyhľadať a zistiť už na jeho začiatku. Smutné je len, že hoci sa na jednej strane niektoré pravidlá postupne menia na to, čo bolo inzerované na začiatku (sporitelia a ich vlastné úspory), iné pravidlá nepustí realita. Taká, ktorá je od počiatočnej bombastickej kampane na míle vzdialená.