S tým, že predseda Najvyššieho súdu je extrémne dôležitou postavou, možno súhlasiť. Súhlasiť možno i s tým, že ak nemá hroziť, že reforma justície sa obráti na frašku, táto funkcia už nepatrí do rúk Štefana Harabina. Ťažšie to už bude s tým rozhodovaním o budúcnosti. Veci sú totiž trochu zložitejšie. Podľa poslednej známej verzie novely ústavy, ktorá absurdne kombinuje reformu súdnictva so zbytočnou a prázdnou definíciou manželstva (bližšie o tom však inokedy…), výsledky previerok sudcov by mali končiť v rukách Súdnej rady. Ak by mala prejsť maximálna verzia, čiže previerky všetkých sudcov, nielen nových uchádzačov, bude to znamenať, že v pomyselnom trezore Súdnej rady sa budú hromadiť hotové poklady. Určite aspoň pre niekoho, kto rád manipuluje a ťahá nitkami.
Podľa novely by sa mali tiež oddeliť funkcie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, ktoré doteraz automaticky vykonáva tá istá osoba. V praxi by to najskôr vyzeralo tak, že ten, kto sa dnes stane šéfom Najvyššieho súdu, bude šéfom Súdnej rady iba dovtedy, kým sa prijatím novely funkcie nerozdelia a kým budú vypísané nové voľby predsedu Súdnej rady.
A teraz sa vráťme na začiatok. Naozaj sa dnes rozhoduje o budúcnosti slovenského súdnictva? Ak niekto vníma tieto najvyššie funkcie v súdnictve viac ako mocenské, a nie profesionálne posty, potom má na výber. Buď kreslo šéfa Najvyššieho súdu, alebo, s malým čakaním (pravdepodobne do jesene tohto roka), pozícia na čele Súdnej rady. Orgánu, ktorému dá reforma pravdepodobne do rúk ešte viac moci nad súdnictvom a sudcami ako doteraz.
Aby sme si rozumeli: pre zmeny v našom súdnictve isto nebude dobrým signálom, ak sa dnes v Sobranciach opäť presadí Harabin. Podľa všetkého však ešte o čosi dôležitejšia bude voľba nového predsedu Súdnej rady po rozdelení funkcií. Inými slovami, ak sa Harabin presadí dnes, aspoň budeme mať nádej, že sa nebude môcť presadiť potom. Chabá útecha, ale útecha.
Samozrejme, ideálne by bolo, keby neuspel na Najvyššom súde ani v Súdnej rade. Kto to pri súčasnom stave v našom súdnictve, keď si ho za svojho kandidáta opakovane vyberajú všemožné sudcovské združenia a orgány, môže zaručiť?
Opäť sa tak ukazuje to, čo mnohí u nás nie a nie pochopiť. Ak sa nedá Harabinovi zabrániť v tom, aby kandidoval kedy chce a kam chce – a tomu sa zabrániť nedá – potom reforma Tomáša Boreca, a vlastne akákoľvek reforma súdnictva, ktorá chce byť úspešná, nemôže stáť a padať na prítomnosti jednej osoby vo vysokých justičných funkciách.
Rozhoduje teda dnes Súdna rada o budúcnosti súdnictva? Áno, ale len čiastočne. Boj o budúcnosť slovenského súdnictva bude dlhšou a zložitejšou záležitosťou, ako len otázkou jednej či dvoch volieb.