Predsedovi vlády vraj nevyhovel, pretože by sklamal dôveru sudcov, ale aj preto, lebo politik vraj nesmie navrhovať sudcu.
Nuž po prvé, politik môže navrhovať sudcu práve tak, ako ministerstvo spravodlivosti a jeho šéf Tomáš Borec navrhovali Janu Bajánkovú. A po druhé, keď bol Harabin v prvej Ficovej vláde ministrom spravodlivosti, nielenže na čelo Najvyššieho súdu „navrhol sudcu“, ale navrhol dokonca rovno sám seba. A, čuduj sa svete, bol zvolený.
Kritici Harabina sa obvykle zhodnú, že jeho problémom nie je neznalosť práva a zákonov. Čo teda? Citovaná momentka zo zasadnutia Súdnej rady ilustruje jeden z problémov našej justície. Spravodlivosť u nás, to je had kĺžuci sa pomedzi paragrafy, dodatky a písmená. Hľadajúci formuláciu, ktorou možno vytĺcť peniaze zo štátu, ako v prípade antidiskriminačných žalôb. Vytrhávajúci slová z kontextu, aby sa dali vytĺkať peniaze z médií za ujmu na často nejestvujúcej dobrej povesti. Je to arogantný tvor, ktorý tu nie je pre nás, ale nad nami. Takto sa aspoň javí väčšine „obyčajných“ či „slušných“ ľudí, ktorými sa tak radi oháňajú politici.
Z tristného hodnotenia justície sa nijako nedá vynechať človek, ktorý jej roky vládol železnou rukou. Za ktorého pôsobenia boli sudcovia presúvaní hore-dolu ako figúrky na mocenskej šachovnici podľa ich vzťahu k jeho osobe, a ktorý napokon slovenské súdnictvo rozdelil tak, ako kedysi Vladimír Mečiar rozdeľoval Slovensko.
Je to však všetko o Harabinovi? Naozaj môžu teraz „slušní ľudia lepšie dýchať“, ako to čítame v niektorých reakciách na jeho nezvolenie? To je predsa na smiech.
Myslí si azda niekto, že sa teraz odrazu zmenia všetci tí sudcovia, ktorí mu šli tak dlho poruke, iba preto, lebo on podľa všetkého príde o moc? Tí, ktorým stačilo sľubovať, že šéf súdnictva nepripustí previerky už vymenovaných sudcov, že neprídu o žiadnu zo svojich výhod, žiaden zo svojich pôžitkov? Tí, čo už ukázali, že im nestačí, aby sa napravil stav, ktorý je podľa nich nespravodlivý (ako v prípade Špeciálneho súdu), ak si môžu pritom osobne zaúčtovať aj nejakú tú „nemajetkovú ujmu“? Tí, čo vynášajú pochybné rozsudky v závažných prípadoch?
Harabin týchto sudcov nestvoril ani nevychoval. Nebol to on, kto im dal bianko šek absolútnej autonómie a nulovej spoločenskej zodpovednosti. Je pravda, že sa v tom prostredí čulo pohyboval a orientoval. Prostredie tu však zostane aj po júni, keď on opustí svoje funkcie. Na celkovú zmenu nepostačí, keď sa v ďalšej voľbe objaví nejaký vhodnejší kandidát, i keď je to samozrejme dôležité. Ak sa v našej justícii naozaj práve začína nejaká postharabinovská éra, znamená to prinajlepšom toľko, že sa začína éra dlhého a ťažkého prerodu. Už to by čosi znamenalo, cieľ je však stále veľmi, veľmi ďaleko.