Základom demokracie je však všeobecné rovné volebné právo, pričom naša ústava garantuje, že „občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám“. O tom, že by volené funkcie mali byť podmienené vzdelaním, nie je v najvyššom zákone ani zmienka. Navrhovaná právna norma je preto protiústavná. To je „len“ právny aspekt tohto problému.
Oveľa horšie je však to, kto s týmto návrhom prichádza. Ak takáto požiadavka zaznie od ľavicového subjektu, mali by sme byť obzvlášť na pozore, lebo to boli práve sociálni demokrati, ktorí od druhej polovice 19. storočia bojovali za všeobecne a rovné volebné právo. Mali by sme azda teraz, na začiatku 21. storočia oň prísť?
V rôznych diskusiách síce občas zaznievajú návrhy zaviesť istú formu majetkového cenzu, pri ktorom by sa váha volebného hlasu odvíjala od výšky zaplatených daní, ide však o okrajové hlasy z pravého spektra.
Takýto návrh z dielne Smeru prekvapuje o to viac, že my Slováci sme s majetkovým a vzdelanostným cenzom, ktorý platil v Uhorsku, mali neblahé skúsenosti. Chceme sa azda vrátiť do čias, keď sa právo voliť a byť volený vzťahovalo na pár šľachticov a boháčov, čiže asi 7 percent populácie?
Zastupiteľská demokracia je postavená na dôvere. Tým, že si niekde zvolia nekompetentného starostu, vystavujú sami svoje vysvedčenie. Vzhľadom na to, že Slovensko má zhruba 2 900 obcí a takéto prípady sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky, je zrejmé, že ide o okrajovú tému. To, že chce niekto na nej vyryžovať politický kapitál, neprekvapuje, je to oveľa jednoduchšie, ako sa viac starať o vzdelanie ľudí…