Bavorskí kresťanskí socialisti požadovali zavedenie mýta už dlho. Háčik bol v tom, že podľa ich predstáv mýto mali platiť len cudzinci, čo by však bolo diskriminačné. Nemecko je tranzitná krajina, ktorú križujú kamióny z východu na západ a zo severu na juh, pričom platia mýto.
Požiadavka, aby ho okrem nákladiakov platili len majitelia v osobných autách so zahraničnou ešpézetkou, bol číry populizmus. Politickí predstavitelia v Mníchove vedeli dobre, čo robia: proticudzinecká karta v kombinácii s automobilizmom bola v mekke automobilového priemyslu stávkou na istotu.
V podstate tým reagovali na to, čo už dlhodobo podvedome štve mnohých Nemcov: takmer 13-tisíc kilometrov diaľnic môžu používať všetky osobné autá bezplatne, no občania Nemecka len čo „vytiahnu päty z domu“, musia okamžite platiť. Najmä rakúska diaľničná „vignetta“ a extra poplatok za prejazd 30-kilometrového Brennerského priesmyku na ceste do Talianska im obzvlášť leží v žalúdku.
A tak čo urobí populista? Namiesto toho, aby uvažoval o zvýšení spotrebnej dane z palív (ako to navrhoval Nemecký automobilový klub ADAC) alebo o zvýšení mýta pre nákladné automobily, ktoré ničia cesty najviac, vymyslí poplatok od cudzincov.
Vláda, v záujme toho, aby ovca ostala celá i vlk sýty, nakoniec prišla so šalamúnskym riešením: diaľničnú nálepku za svoje osobné autá budú platiť aj Nemci, lenže dostanú daňovú úľavu. Populizmus ako vyšitý.