Teraz nejde o samotného Andreja Kisku, ale o budovateľov jeho kultu, ktorí sa pri vychvaľovaní všetkého, čoho sa dotkne, už ani nenamáhajú predstierať vlastnú odbornosť.
Slovenská justícia bola v druhom štvrťroku vo všetkých ohľadoch, ktoré ľudí trápia, v rovnakom marazme ako predtým. Navyše sa v nej schyľuje k ďalším rozbrojom, tentoraz pôjde o previerky sudcov. Najvyšší súd a Súdna rada nemajú predsedov, bitka o ich ďalší charakter sa iba odsunula na neskôr. Ústavný súd nie je v plnom počte, keďže bol zatiaľ doplnený iba o jednu sudkyňu. Mimochodom, o nominantku Štefana Harabina.
Nič proti Jane Baricovej. Isto je to odborníčka. Nič proti odblokovaniu Čentéšovej kauzy. A keď sa chce prezident naťahovať s parlamentom, prosím.
Otázkou len zostáva, ako by asi v Inštitúte pre verejné otázky objektívne hodnotili takýto vývoj v oblasti „demokratické inštitúcie a právny štát“, keby bol hlavou štátu niekto, do koho by nemohli projektovať svoje vlastné politické predstavy a predsudky tak, ako ich projektujú do Kisku. Odpoveď si dokáže nájsť každý sám.
Bratia Česi majú pekný výraz „vlezdoprdelkovství“. Je jemný aj bez toho, aby sa tým oslabil jeho zmysel. Nájsť nejaký iný, ktorý by charakterizoval trápnu nadprácu Kiskových okiadzačov, a zároveň by ho zniesol novinový papier, bude veľmi, veľmi ťažké.