Otázka by nemala znieť, kto bude taký odvážny a navrhne ešte prísnejšie sankcie, ale skôr kto bude taký odvážny a začne volať po aktívnej politike. Európa potrebuje hľadať a nájsť svoj spoločný kurz aj mimo účtovníckych tabuliek.
Britský premiér David Cameron buráca proti zbrojným dodávkam do Ruska, ukazujúc pritom najmä na chystanú zásielku dvoch francúzskych bojových lodí. Podľa Camerona by pre Britániu bolo „nemysliteľné“, aby v takomto obchode pokračovala.
Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius na to odpovedá: „Vravím svojim drahým britským priateľom, poďme sa baviť o financiách. Mám svoje dôvody myslieť si, že v Londýne je nie málo (ruských) oligarchov.“ Navyše, podľa BBC vláda v Londýne síce suspendovala 31 licencií pre britské zbrojné firmy obchodujúce s Ruskom, ďalších 251 licencií však zostalo nedotknutých… Možno v hre nie sú krížniky, sú v nej však napríklad ostreľovačské pušky či munícia.
Každý má skrátka to svoje. Nemecko najviac zaujímajú dôsledky sankcií na jeho vlastné hospodárstvo. Odhaduje sa, že ak by summit EÚ schválil rozšírenie sankcií na celé sektory ruskej ekonomiky – čo ministri zahraničných vecí ani veľvyslanci členských štátov nemôžu – v Nemecku by prišlo o prácu 25-tisíc ľudí a z očakávanej miery rastu tamojšej ekonomiky by sa muselo vyškrtnúť zhruba pol percenta. A ak sa budeme baviť o energetike, potom k Nemecku môžeme prirátať množstvo ďalších štátov vrátane Slovenska.
Pochopiteľne, ak uvalíte ekonomické sankcie na niekoho, s kým čulo obchodujete, alebo ste od neho v niečom dokonca závislí, nemôže to nezabolieť aj vás. Ak chce teda Európa ukázať, ako veľmi je pobúrená ruským zasahovaním do diania na Ukrajine, nemôže súčasne očakávať, že z toho sama vyjde celkom bez úhony. Toto nie je počítačová hra a my nemôžeme hocikedy vypnúť obrazovku a ísť sa zaoberať niečím užitočnejším. Toto je vojnový konflikt na našom kontinente. Už opäť.
Je len tristné pozorovať, ako sa debata o sile a význame Európy zužuje výlučne na debatu o sile a význame sankcií, na ktorých sa dokážu jej lídri dohodnúť. Kde je európska zahraničná politika? Kde je európska obranná politika?
Mimochodom, dve strany vraj včera vystúpili z ukrajinskej vlády na protest proti tomu, že po prezidentských voľbách nenasledovali aj voľby parlamentné – tak, ako sa o tom v Kyjeve pôvodne hovorilo. Nemalo to byť aj našou, európskou agendou? A aká bude naša, európska agenda po predčasných parlamentných voľbách na Ukrajine? O sankciách sa dozvedáme každodenne. O týchto otázkach nevieme takmer nič. Práve ony však o pravej sile Európskej únie vypovedia možno oveľa viac ako konské handlovanie so sankciami.