V programe súčasnej vlády sa na adresu vedy a výskumu dočítame napríklad aj toto: „V rámci daných možností bude zvyšovaný objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva, vedy a výskumu s cieľom zvýšenia ich kvality a efektivity.“ To znie dobre, však? Od roku 2012 tu máme vládu, ktorá si za jeden z prvoradých cieľov postavila upratovanie vo financiách, napriek tomu sľúbila, že sa bude usilovať zvyšovať objemy peňazí na vedu a výskum, ako to len bude možné.
Hmm, kde sa stala chyba? Tá záhadná chyba, pre ktorú sú vraj verejné financie na najlepšej ceste k úplnému vyliečeniu, následky krízy sa vraj postupne strácajú a očakáva sa stále vyšší a silnejší rast? Pritom vláda nielenže nezdvíha objemy peňazí na vedu a výskum „v rámci daných možností“, ale, naopak, rok čo rok ich osekáva v rámci Akadémie vied i celého školstva.
Je to naozaj záhada. Sotva na jej vysvetlenie totiž môže postačiť aj tradične cynický pohľad na politiku, podľa ktorého niekoľko stoviek vedcov nepredstavuje voličskú silu, ktorá by stála za zmienku, takže peniaze, ktoré sa ušetria na nich, bude lepšie použiť na „nákup“ väčšieho množstva voličov niekde inde. Tento pohľad jednoducho naráža na realitu: desať miliónov ušetrených na SAV je smiešne málo na ktovieaké rozhadzovanie pri love na voličov niekde inde.
No a po druhé, tu nejde o osoby vedcov, asistentov a upratovačiek v Akadémii vied. Voliči, to sú napríklad aj rodičia, ktorí sa v novom školskom roku budú musieť uspokojiť s tým, že ich deťom bude chýbať štvrtina učebníc. A keby len uspokojiť! Od rodičov sa chce, aby ocenili, že je to vlastne pokrok – keďže v minulom školskom roku chýbalo až štyridsať percent učebníc. Mimochodom, aj preto, lebo ešte neboli ani napísané…
Voliči, to sú napríklad ľudia, ktorí nie sú takí hlúpi, aby si mysleli, že veda, výskum a inovácie sú nejaký zbytočný prepych iba preto, lebo SAV nemá akurát najviac nositeľov Nobelovky na štvorcový kilometer v Európe. Akoby aj mohla, keď je financovaná na úrovni kolotočiarskej partie z Hornej Dolnej.
Voliči sú napríklad i ľudia, ktorí si myslia, že vedu treba podporovať o to viac, keď zhlúpnutý verejný a mediálny priestor postupne zapĺňajú šamani, zaklínači a černokňažníci všetkých možných odrôd. Voliči, ktorí nepovažujú poznanie za nehospodárny luxus, či dokonca hriech. Slovenská veda, nie slovenská hlúposť, má byť súčasťou slovenskej sebaúcty.
Na záhadu, prečo ide štát proti týmto všetkým ľuďom, by mali myslieť vedci a výskumníci na Slovensku, keď sa zase raz o mesiac – o dva budú chcieť uspokojiť s tým, že im nevezmú ix miliónov, ale iba ypsilon. To nie oni, ale vládni úradníci a politici nedržia sľub, ktorý dali nám všetkým pred vyše dvoma rokmi.