Alebo ako keď má hudobník na pódiu okamžite zaimprovizovať použitím niekoľkých nôt, ktoré mu náhodne vyberú diváci z obecenstva. Samozrejme, len na prvý pohľad.
Na druhý pohľad je očividné, že všetky uvedené výrazy sa pretínajú v jednej ťažko slovami vypovedateľnej emócii, ktorá dnes hýbe mnohými ľuďmi u nás. Slovenské národné povstanie má svoje okrúhle výročie, my sme v NATO, ozbrojení Rusi sú na Ukrajine – či už „na dovolenkách“, alebo inak, my proti nim uplatňujeme ekonomické sankcie.
Nejaký súvis to všetko predsa len musí mať, nie? Nie, nemusí. Aspoň nie taký súvis, ktorý by znel logicky a zmysluplne. Tí, čo sa o to napriek všetkému pokúšajú, sotva dospejú k užitočnému výsledku. Dupľom, ak by sa pokúšali vyvodiť z neho nejaké politické posolstvo.
Slovenské národné povstanie bolo najmasovejším ozbrojeným vystúpením Slovákov v moderných dejinách, namiereným proti nemeckým nacistom a ich domácim pomáhačom. Bez akéhokoľvek násilného pátosu, bol to náš boj za slobodu a demokraciu. Ťažký a krvavý boj.
Sovietsky zväz, alebo, zjednodušene povedané, „Rusi“, boli naším bezprostredným spojencom v tomto boji. Napokon k prvotným vojenským cieľom Povstania patrilo uľahčiť príchod Červenej armády na Slovensko. Ale nielen to. Rusi boli vtedy bezprostrednými spojencami Veľkej Británie, kde sídlila exilová československá vláda, aj Spojených štátov amerických. Našich dnešných bezprostredných spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie.
Bez ohľadu na to, že konečným cieľom Červenej armády, celkom pochopiteľne, nebolo oslobodenie Slovenska či Československa, ale až rozdrvenie celej Hitlerovej Tretej ríše, tisíce a tisíce jej vojakov zahynuli práve na našom území. Práve oni od nás definitívne vyhnali okupantov a práve vďaka ich obetiam u nás definitívne skončil vražedný ľudácky režim.
Zabúdať na to, či dokonca pohoršovať sa nad pozvaním zástupcov Ruska na oslavy výročia SNP môžu preto len ozajstní mentálni potomkovia boľševikov, ktorí chceli kedysi vymazať z pamäti obyvateľov Plzne a západných Čiech spomienku na to, že konkrétne ich od nacistov oslobodili Američania. Argumentovať pritom Ukrajinou je asi také, ako keď vtedy komunisti mohli argumentovať tým, že veď aj na nás mieria americké rakety.
O mentálnej výbave banskobystrického župana, ktorý spomienku na SNP pochopil v štýle svojho transparentu: „Yankees go home!“, potom už aj škoda trúsiť slová.
Nuž ale ani keď sa vyvezieme z politického suterénu kamsi vyššie, nevyhneme sa nedorozumeniam. Aj tie najdrastickejšie ekonomické sankcie sú vždy tisícnásobne lepšie ako prvý výstrel, hoci i len z jednej jedinej pušky. O ich zmysle môžu existovať pochybnosti, aj tie, ktoré vyslovuje, kade chodí, náš premiér. Rozprávať o nich ešte aj pri príležitosti osláv SNP je však asi také náležité, ako spomínať pritom Veľkú Moravu či príchod kresťanstva.