Konflikt na Ukrajine sa dá vyriešiť iba tak, že zo svojich pozícií ustúpi buď Ukrajina, alebo Rusko, alebo EÚ. Pre úniu ostáva kľúčom k úspechu to, aby sa sankciami podarilo zmeniť verejnú mienku v Rusku. Prezident Vladimir Putin sa totiž doma teší obrovskej podpore.
Kým Brusel kritizuje, že Rusi ovládli Krym, ktorý predtým patril Ukrajine, v Rusku naopak prevláda názor, že sa tento strategický polostrov konečne vrátil Rusom do rúk. Rovnako ani postoj, ktorým Putin jednoznačne sympatizuje s proruskými separatistami na Ukrajine, ruskému prezidentovi zatiaľ na popularite neubral. Dosiaľ ho akékoľvek sankcie neodradili od zvolenej taktiky.
Iná situácia by zrejme nastala, keby verejnosť vyšla do ulíc. To sa však doteraz nedeje. Náznaky nespokojnosti by sa hádam mohli prejaviť medzi Rusmi, ktorí pracujú v automobilovom sektore. Niektoré závody pre nižší záujem o svoje výrobky pribrzdili výrobu. Moskovská vláda však zareagovala šrotovným a najnovšie zvažuje aj zákaz dovozu ojazdených áut z Európy, ako odvetu za ďalšiu vlnu sankcií od únie.
Najnovšie opatrenia EÚ sa zameriavajú na rozširovanie čierneho zoznamu neželaných Rusov na území jej členských štátov, či na zákazy pre obchod s ruskými zbrojárskymi podnikmi, bankami a ropnými firmami. Ropu či plyn únia od Moskvy chce, ale nemieni to ďalej financovať lacnými euroúvermi a dodávkami technológií. Sankcie sú doteraz skôr behom na dlhé trate ako rýchlymi údernými opatreniami. Kremeľ na svojej snahe opäť ovládať dianie na Ukrajine nič nezmenil, aj keď na čele tohto štátu stoja už politici, ktorí vidia budúcnosť svojej krajiny v EÚ.
Ak nik zo svojich pozícií neustúpi a vzájomné sankcie budú eskalovať, ekonomicky na to doplatia všetci. V Európe je krehký hospodársky rast, ktorý môže prejsť do recesie. A to v čase, keď zadlženie krajín EÚ dosahuje hrozivých 90 percent výkonu ekonomík a únia je závislá od dovozu ruského plynu. Rusko na druhej strane potrebuje príjmy za plyn a nemôže úniu dlhodobo vydierať tým, že jej túto cennú surovinu nedodá. Rusi zvažujú predávať viac plynu Číne, ale trh veľkosti EÚ nájdu ťažko. Dôležité je, že zadlženie ruskej ekonomiky dosahuje len 15 percent hrubého domáceho produktu, a tak teoreticky môžu obchodnú vojnu s EÚ vydržať dlhšie.
Svoje si o sankciách myslia Fíni, ktorí vlani vyviezli východnému susedovi potravinové výrobky za vyše 430 miliónov eur. Po tom, čo Rusi odvetne stopli dovoz potravín z EÚ, Fínom zostali len oči pre plač. Zatiaľ sa zdá, že ruské potravinové protiopatrenia majú na obyvateľstvo únie väčší priamy dosah ako sankcie prijaté proti Rusku.
Celé tieto preteky budú mať vážne krátkodobé i dlhodobé ekonomické dôsledky. Ak budú pokračovať, ani jedna zo zúčastnených strán nevyhrá a konečný účet zaplatia bežní ľudia. Ako vždy.