Je to veľmi nevďačná úloha, lebo tí istí Angličania, ktorí sa túžia oslobodiť spod nadvlády Bruselu a v májových voľbách do europarlamentu vyslali stranu radikálneho odporcu EÚ Nigela Faragea, teraz chcú, aby ich severní susedia zostali s nimi v spoločnom dome. Pôsobí to veľmi nepresvedčivo.
Naopak Škóti, túžiaci po vlastnej samostatnosti, sú oveľa proeurópskejší ako zvyšok Británie, a aj keď odmietajú prijať euro, svoju budúcnosť jednoznačne spájajú s EÚ.
Okrem toho, teoreticky, ak by o rok vo voľbách znovu zvíťazili konzervatívci a v roku 2017 vyhlásili referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v EÚ, tak sa môže stať, že Škóti sa ocitnú mimo dvadsaťosmičky bez vlastného pričinenia.
Dá sa povedať, že pri existencii spoločného európskeho domu Spojené kráľovstvo stráca v očiach Škótov na svojej atraktivite. Británia už dávno nie je koloniálnou ríšou a odchod Edinburghu by znamenal definitívnu bodku za jednou érou.
Samozrejme, samostatnosť Škótska je oveľa ľahšie predstaviteľná pre jej obyvateľov ako pre zvyšok Európy, ktorý sa tejto predstavy desí. Nielen pre posilnenie separatistických tendencií v niektorých štátoch, ale aj preto, že po odtrhnutí Škótska bude môcť Kremeľ oveľa ľahšie argumentovať v prospech samostatnosti tzv. Novoruska.
Bez preháňania, v Škótsku sa vo štvrtok rozhoduje o Európe. Ak napokon predsa len zvíťazia zástancovia zotrvania Škótska pod britskou korunou, tak na oplátku Westminster by mal Edinburghu dať prísľub, že ho zadnými vrátkami nevyvedie z EÚ. Bolo by to fér.