Vonkajšia agresia a domáca vojna majú vždy tendenciu zakonzervovať spoločnosť v bode, ktorý tomuto stavu predchádzal. Ak predsa čosi, potom často dokonca podporujú v spoločnosti to negatívne a radikálne.
Memorandum, ku ktorému v noci z piatka na sobotu dospeli Ukrajinci, separatisti, Rusi a OBSE, stavia na predpoklade, že prímerie uzavreté na začiatku septembra je skutočnosťou. Vytvorenie nárazníkového pásu a zbavenie sa „zahraničných žoldnierov“ na oboch stranách vytvára zdanie, že konflikt je plne pod kontrolou a teraz už iba zostáva, aby obe strany cúvali postupne späť vo svojich vlastných šľapajach.
Všetko to stojí a padá na predpoklade, že obe strany majú na prímerí aspoň približne rovnaký záujem. A to je presne to, čo nevieme.
Nevieme, čo si pod odchodom zahraničných bojovníkov na oboch stranách predstavuje vedenie Ruska, ktoré popiera, že by na východnej Ukrajine nejakí ruskí vojaci vôbec boli. Keďže odtrhnutie Donbasu sa zatiaľ nekoná, ťažko možno čakať od Vladimira Putina niečo podobné, ako keď sa toľko dištancoval od Krymu, aby hneď po úspešnej anexii pokojne priznal, že tí neoznačení ozbrojenci boli skutočne ruskí vojaci.
Nevieme ani to, čo si pod prímerím predstavujú separatisti v regiónoch Donecka a Luhanska. Tí síce so záujmom prijali správu o politickej i ekonomickej autonómii, zatiaľ ju však odmietli prijať. Pochopiteľne, keďže celé násilie prepuklo pod heslom odtrhnutia sa od Kyjeva a pričlenenia sa k Rusku.
Do tretice nie je vôbec isté, čo si pod trvalým prímerím predstavujú v Kyjeve. Nie Porošenko, ktorý práve hrá svoju životnú úlohu, a ktorému v posledných týždňoch naozaj nemožno vyčítať, že by sa neusiloval o mier vo svojej krajine. Problémom sú politické sily, pre ktoré sa práve takýto Porošenko – umiernený vyjednávač a mierotvorca – stáva neprijateľným.
Už hlasovanie o autonómií pre Donbas a amnestií pre tých separatistov, ktorí sa nedopustili teroristických činov, sprevádzali protesty. Rovnako ročný odklad otvorenia ukrajinského trhu v rámci asociačnej dohody s Európskou úniou. Niet pochýb, že pred blížiacimi sa voľbami strana Sloboda, Júlia Tymošenková a jej Baťkivščina, premiér Arsenij Jaceňuk, Radikálna strana a iní vystupňujú nacionalistickú kampaň, ktorej súčasťou bude aj napádanie mierových dohôd so separatistami.
Ukrajinskú spoločnosť trápia rovnaké neduhy ako pred vojnou. Vojna ich možno len zvýraznila. S tým rozdielom, že my, to znamená EÚ, sme už schválili asociačnú zmluvu, ktorá nám nedovolí celkom sa tváriť, že keď už nepôjde o vojnu, pôjde už iba o ukrajinské domáce záležitosti. Nie celkom. Budú to aj naše záležitosti.