Niekde už trúbia riadne dlho, v Bratislave pomaly rok. Ivo Nesrovnal, po nedávnom manifestačnom odchode z SDKÚ nezávislý, vydal doteraz len na bilbordy 30-tisíc eur. Ešte plánuje minúť ďalších 170-tisíc, to znamená do 15. novembra 3 400 eur denne! Údajne všetko iba zo svojho. Ale na transparentný účet sa, tak ako jeho hlavní súperi, neodhodlal.
Aj v ostatných mestách, primerane ich veľkosti a významu, vydávajú nádejní primátori na kampaň horibilné sumy peňazí. Niečo si hradia sami, spoliehajú sa i na politické strany, ktoré ich podporujú, a najmä na sponzorov. Ak čestne zverejnia ich mená a počet núl na finančnom dare, tak je to dobré.
Aspoň občania budú môcť kontrolovať, či sa otec mesta neodpláca svojim mecenášom zo spoločného majetku a nabudúce mu to spočítajú aj s úrokmi. Čo však so svätuškármi, ktorí sa tvária ako tie najbezúhonnejšie bytosti, pritom už v sejfe skrývajú účtovnú knihu s rubrikami Dal, Mám dať?
Iste, o volené funkcie aj v samospráve by sa mali uchádzať predovšetkým úspešní ľudia. V každom prípade by však výška konta, s ktorým sa vrhajú do predvolebného zápasu, nemala byť tým, čo rozhodne. Ale to závisí už od prístupu samotných voličov. Tí majú politikov, čo sa v obciach i mestách uchádzajú o ich dôveru, viac na očiach ako vyšších ústavných činiteľov z opačného konca republiky.