Od mafie ku galérke

Pavlovi Frešovi sa cez víkend splnil sen každého straníka, ktorý si myslí, že sám vie najlepšie, ako má strana fungovať.

28.09.2014 22:00
debata (18)

V SDKÚ zostal predsedom bez podpredsedov, bez volebného lídra, bez pokladníka i bez generálneho sekretára. V najbližších dňoch uvidíme, či náhodou nezostane aj lídrom parlamentnej strany bez poslancov. Pomenovanie „strana jedného človeka“ tak dostalo nový význam. Doslovný.

Eduard Kukan, ktorý sa v Senici mohol iba zdesene prizerať, za koho to vlastne sedí v Európskom parlamente, má pravdu. Kongres, na ktorom sa drvivá väčšina prítomných vyslovila za odchod predsedu, lenže vďaka skvele napísaným stanovám to nestačilo, a ktorý sa musel skončiť predčasne, pretože spomínaná väčšina vzápätí odišla zo sály – tak takýto zjazd sa nepochybne zapíše do slovenského politického dejepisu. Možno niekde hneď po boku so slávnym snemom SNS, na ktorom si Ján Slota s Annou Malíkovou vypínali svetlá.

Samotné vedenie SDKÚ sa pri minulotýždňovej výmene zámkov na straníckom sekretariáte najskôr inšpirovalo dávnym bardom HZDS Dušanom Slobodníkom a jeho zámočníckou praxou na Trnavskej univerzite na začiatku 90. rokov. Pochopiteľne, keď tečie do topánok, odhadzujú sa fasády civilizovaných manierov, demokratickej diskusie a meštiackej morálky.

Zožrať alebo byť zožratý – tak vyzerá slovenská politika po odkrytí toho tenučkého vrchného náteru noblesy a pompy. SDKÚ prešla široký oblúk. Od strany, ktorú zakladali ministri na čele s predsedom vlády a ktorá nemilosrdne valcovala koaličných partnerov svojím programom (nič počas vlád Mikuláša Dzurindu neprešlo bez jeho odobrenia), až po obskúrne združenie regionálnych klanov a ich klientely. Od strany, ktorá miešala karty najväčšieho biznisu v dejinách štátu, až po stranu odkázanú na falošné opravy školských záchodov.

Ako vidno, nebol to oblúk morálny. Bolo to len postupné zmenšovanie ihriska až na jeho súčasné lokálne rozmery. Úmerne k nemu sa zmenšovali rozmery hochštaplerstva a chmatáctva, ktoré sa na túto stranu vždy lepilo.

Rozdiel medzi dzurindovskou a frešovskou SDKÚ však nie je iba v tom, že z čias tej druhej nevylezie nejaká budúca Gorila, pretože kšeftíky, z ktorých ju upodozrievajú, sú oproti Gorile na úrovni produkcie malomestskej galérky. Politický rozdiel je v tom, že Frešova SDKÚ nevyprodukovala a ani nevyprodukuje jedinú myšlienku, s ktorou by sa aspoň oplatilo nesúhlasiť.

Myšlienkový potenciál doterajších podpredsedov Viliama Novotného, Ivana Štefanca či Martina Fedora je, pri všetkej úcte, nulový. A to, že povedzme taký Ľudovít Kaník dokáže premýšľajúcemu človeku zdvihnúť tlak až na zdravie ohrozujúce hodnoty, si s normálnou diskusiou o ideách tiež veľmi mýliť nemožno.

Podľa Freša boli dôvody na jeho odvolanie „čisto funkcionárske a volič tomu nerozumie“. Možno. Volič však celkom určite rozumie tomu, že má iba jeden hlas, ktorý je pridrahý na to, aby ho odhodil strane, ktorá v tomto štáte zaujíma už len politický bulvár. A tomu zasa očividne nerozumie Frešo.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #SDKÚ #Pavol Frešo