Celkom správne. O tom, ako vláda, ktorá si vo svojom programe dala za cieľ zvyšovať rozpočet na vedu, v skutočnosti rozpočet na vedu pravidelne znižuje, sme už neraz písali a, žiaľ, písať asi ešte budeme. Pravda je však i to, že naša Akadémia vkladá hlavu do chomúta dobrovoľne. A potom zisťuje, že ju chomút škrtí.
Keď pred dvoma rokmi minister vnútra Robert Kaliňák ohlasoval svoju reformu štátnej správy ESO, ktorá má vraj priniesť úsporu o stovky miliónov eur, nikto ani brvou nemihol, keď sa na zozname dotknutých inštitúcií ocitla aj Akadémia. Vedenie SAV sa podľa všetkého pokúšalo zosúladiť ciele Kaliňákovej reformy so svojimi vlastnými plánmi.
Plánom číslo jeden je transformácia SAV. Jednak preto, lebo inštitúcií pod jej hlavičkou je vraj príliš mnoho – tu sa argumentuje Akadémiou vied ČR, ktorá má asi dvojnásobok ľudí, ale iba zhruba toľko inštitúcií ako SAV. Najmä sa však uvádza, že zmena rozpočtových príspevkových inštitúcií SAV na verejno-výskumné by im uľahčila vstup do obchodných spoločností. Zjednodušene, získali by štatút, ktorý im umožní zarábať.
No a kto by nebol aj za zefektívnenie štátnej správy? Kto by nebol za hľadanie skrytých rezerv, hoci aj na pôde vedeckých ustanovizní?
Transformácia a úspory – oboje vyzerá cnostne. Akurát dohromady to nefunguje. Výsledkom totiž je, že SAV sa nereformuje a vláda ju namiesto do reformy tlačí do úpadku.
Transformácia SAV, ktorá si bude vyžadovať zmenu zákona, môže byť sotva urobená čisto prostredníctvom nejakej vedeckej konferencie. Už tobôž však nie pod tlakom cifršpiónov na ministerstvách vnútra a financií. Veda nie je štátna správa a vedci nie sú obyvatelia kancelárií štátnej byrokracie. A to ešte i o tej byrokracii platí, že keď sa zoštíhli príliš, môže začať zlyhávať ešte viac, ako keď bola prebujnená.
Pochopiteľne, ministerstvu vnútra, ktoré potrebuje vykázať výsledky ešte pred voľbami 2016, pramálo záleží na tom, koľko času potrebuje naša Akadémia vied na prípravu akejkoľvek transformácie. Záleží mu však na tom, aby mohol Kaliňák o dva roky hlásiť, že ESO splnilo svoj účel.
Čo tam po vedeckej samospráve? Čo tam po tom, že idea transformácie zatiaľ akurát ak názorovo rozdelila prírodovedné a spoločenskovedné pracoviská SAV? Divide et impera.
Snaha vyjsť v ústrety politikom túžiacim po reformách, v mene akých sa potom vedci dostávajú na úroveň prebytočných úradníkov, isto nie je jedinou samovražednou aktivitou časti vedeckej obce (hoci možno vedenej dobrým úmyslom zachrániť, čo sa dá). V tomto prípade je však najvypuklejšou.
Okrem toho, že treba zastaviť finančnú genocídu slovenskej vedy, užitočné by bolo uskutočniť aj jej odluku od každodennej politiky. Iba tak si bude môcť od vlád nárokovať politiku na dlhšie, ako len jedno konkrétne volebné obdobie dopredu. Možno sú to spojené nádoby.