Kaníkova vsuvka

Vývoz vody mimo územia Slovenska bude zakázaný priamo v našej ústave.

21.10.2014 22:00
debata (23)

Fakt, že táto novela v parlamente prešla a že napokon prešla ešte väčšou, ako požadovanou trojpätinovou väčšinou, je samozrejme potešiteľný, lebo to s ňou mohlo dopadnúť ako s drevom, ktoré vo veľkom exportujeme do zahraničia. Menej potešiteľné, ale zato príznačné, sú tie reči okolo a predovšetkým Kaníkov dodatok, ktorý sa mu podarilo do zákona prepašovať.

Vrtáci sa síce môžu naďalej pýtať, prečo musí byť v našom štáte niečo výslovne zakázané a prečo nestačí, aby to skrátka nebolo povolené, lenže my, na rozdiel od vrtákov, vieme, v akom štáte žijeme. Len nech to v tej ústave radšej je, pekne čierne na bielom. Aj tak už sotva niekto z nás rozsúdi spor okolo novely vodného zákona, pre ktorú včerajšia novela ústavy vlastne vznikla.

Smer môže tvrdiť, že novelou ústavy, ktorú predložil a v ktorej akceptoval aj niektoré opozičné pripomienky, sám jasne dokázal, že o žiadnu prípravu kšeftovania s vodou mu nešlo. Opozícia môže tvrdiť, že Smer by podobnú novelu ústavy nepredložil, keby sa okolo Žigovho zákona nestrhol taký krik ako začiatkom leta, a teda že smerácko-opozičná novela ústavy je vlastne úspechom opozície.

Pravdupovediac, verzia Smeru sa v tomto prípade javí ako logickejšia. Keď už pre nič, tak preto (aby si zasa v Smere príliš nenamýšľali…), lebo vládna strana už dostatočne veľa ráz dokázala, že ak jej na niečom naozaj záleží, nejaká opozícia ju pritom vôbec nezaujíma a nevzrušuje. V dobrom ani v zlom.

Pokračujúcou prestrelkou medzi vládou a opozíciou o to, komu viac záleží na ochrane nášho vodného bohatstva, sa však spomínané „reči okolo“ nekončia.

Kaníkov pozmeňovací návrh, že „SR chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií“, vyzerá na prvý pohľad dobre. Až tak dobre, že človek, ktorý nevie, s kým má dočinenia, si môže naivne myslieť, že poslancovi skutočne ide len a len o ochranu nerastného bohatstva a blaho občanov.

V skutočnosti sa mu však pred zrakmi celého (opäť raz nepozorného) parlamentu, podarilo pootvoriť zadné dvierka pre ťažiarske spoločnosti, ktoré sa usilujú o ťažbu v niekoľkých lokalitách, lenže narážajú na tvrdý odpor miestneho obyvateľstva.

To sa teraz môže poľahky zmeniť. Napokon, Kaník sa v predchádzajúcej rozprave nijako netajil tým, že „samosprávy, ktoré dnes nemajú takmer žiadny efekt z akejkoľvek ťažby“, by mohli získať spravodlivý podiel z jej využívania a ďalej uviedol, že „ústava je len také vodítko, ktorá dáva rámec k ďalšiemu zhodnocovaniu alebo k ďalšiemu nakladaniu cez vykonávacie predpisy“. Čo konkrétne znamená zmenu v banskom zákone.

Snaha finančne zainteresovať samosprávy na zisku z ťažby nerastov môže viesť k tomu, že nad záujmy občanov a ochranu životného prostredia bude postavený zisk. Dá sa preto povedať, že dodatok k ústavnej novele je predovšetkým v prospech ťažiarskych firiem, čo poškodzuje nás všetkých.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #zákon o vode