Stabilita? Určite nie

Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyhlasoval, že parlamentné voľby budú rozhodujúcim krokom k stabilizácii situácie na Ukrajine.

26.10.2014 22:00
debata (29)

Nevedno, koľko Ukrajincov, vrátane tých, čo v nedeľu volili jeho blok, s ním tento druh optimizmu zdieľa. Isté však je, že ho s ním nezdieľa väčšina pozorovateľov diania na Ukrajine a svetovej tlače.

Predčasné parlamentné voľby mohli byť katalyzátorom zmien, ak by sa odohrali pred piatimi mesiacmi spolu s prezidentskými voľbami. Iste, so znalosťou toho, čo všetko sa odvtedy udialo na Donbase, by bolo dnes asi trúfalé spätne predpokladať, že túto katastrofu mohli odvrátiť. Veľmi pravdepodobne by neboli odvrátili pokusy Ruska o destabilizáciu Ukrajiny (napokon, Krym už bol vtedy v ruských rukách), iba možno inými prostriedkami.

Odďaľovaním volieb sa nič nezískalo. V novozvolenom 450-člennom kyjevskom parlamente zostane takmer tridsať kresiel neobsadených, keďže voliť nemohli obyvatelia Krymu a nemohli či nechceli obyvatelia Donbasu. Tamojší vzbúrenci ohlásili svoje vlastné voľby na 2. novembra, lenže tie, po skúsenostiach so separatistickou verziou „referenda“, nikto príčetný doma ani vo svete neuzná (vrátane Slovenska).

Voľby nemôžu spojiť rozdelenú krajinu. Čo môžu, je zvrátiť iniciatívu na jednu či druhú stranu: buď na stranu Porošenka a jeho umierneného kurzu, alebo na stranu premiéra Arsenija Jaceňuka a tých, čo sú náchylní pokračovať v silovom riešení sporu o Donbas. To samo osebe, pravdaže, nie je málo. I keď si o prímerí dohodnutom v Minsku myslíme svoje (počas „prímeria“ už zahynulo minimálne 350 ľudí), ešte stále je to rádovo lepšie, ako boli boje s použitím ťažkej techniky predtým.

Ukrajina je v hospodárskom kolapse. Podľa odhadov hrubý domáci produkt krajiny za tento rok spadne o sedem až desať percent. Krajina je zadlžená po uši, navyše pokračujúci spor o ceny plynu s ruskými dodávateľmi hrozí rozpútať zimnú energetickú krízu nebývalých rozmerov. Na juhovýchode krajiny prebieha humanitárna katastrofa. Odhady sa, pochopiteľne, líšia, no hovorí sa o milióne utečencov z oblasti iba na území Ukrajiny a o ešte väčšom počte ľudí, ktorí pred bojmi utiekli do Ruska (v samotnom Donecku zostalo podľa odhadov len asi desať percent jeho obyvateľov). Aby toho nebolo málo, pozorovatelia hovoria o rozčarovaní Ukrajincov pri pohľade na to, ako domácu politiku aj po „revolúcii“ ovládajú oligarchovia, korupcia a nekompetentnosť.

Zužovať dianie na Ukrajine podľa vzoru ruskej propagandy na banderovcov a fašistov je neskonale hlúpe. Vládu Viktora Janukovyča neukončili fašisti ani Pravý sektor (ktorý je už, mimochodom, celkom marginálnou silou). Ukončila ju túžba drvivej väčšiny Ukrajincov žiť v právnom štáte európskeho typu, namiesto putinovskej „obmedzenej demokracie“. Rovnako hlúpe by však bolo domnievať sa, že zárukou takého štátu budú narýchlo politicky prefarbení oligarchovia, ich mafie a ich korupcia. Ukrajina má pred sebou dlhú a neistú cestu.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #parlamentné voľby #Ukrajina #Petro Porošenko