Nie je ním však už tradičné zatĺkanie, poukazovanie na iných, alebo staré známe prekrývanie jednej kauzy kauzou druhou, novšou. Ak chcete dnes na Slovensku úspešne zabiť kauzu, podhoďte ju nášmu parlamentu.
Najlepšie, ak to urobíte týždeň pred nejakými (napríklad komunálnymi) voľbami, pričom hlavné slovo dajte takým politikom, ktorým prieskumy neveštia, že by sa v Národnej rade vyskytovali ešte aj po budúcich parlamentných voľbách. Môžete si byť istí, že z reálnej kauzy, akou je napríklad kauza nákupu CT pre piešťanskú nemocnicu, dostanete tragikomický cirkus, na ktorý je zle sa pozerať a ktorý je nemožné brať vážne.
Samozrejme, že kauza je reálna. Otvára tému zlých pomerov panujúcich dlhodobo v našom zdravotníctve. Určite sa dá a má diskutovať aj o tom, ako k týmto pomerom prispeli jednotlivé strany vrátane Smeru a jeho špičiek. Akokoľvek sa môže Pavol Paška dištancovať od tohto konkrétneho tendra dnes, sotva sa môže dištancovať od toho, ako z tých pomerov úspešne ťažil v minulosti.
Snaha časti opozície, predovšetkým z SaS, Novy a SDKÚ, vytĺcť z tejto kauzy naraz všetko, čo sa len dá, zaváňa však takou mierou amaterizmu a zúfalstva, že je až ťažko uveriť, že niektorí z protagonistov už v Národnej rade strávili niekoľko volebných období. Namiesto toho, aby sa sústredili na jeden uveriteľný cieľ, v danom prípade na Pavla Pašku, dotyční s každou ďalšou hodinou mimoriadneho zasadania parlamentu akoby viac a viac podliehali vlastnému pátosu, hoci ten bol pôvodne určený pre uši voličov v komunálnych voľbách.
Je jasné, že ani toho Pašku by sa im zosadiť najskôr nepodarilo, nieto ešte premiéra – lenže podobné schôdze sa nerobia preto. Nech sa opýtajú hoci aj smerákov, ktorí sami v opozícii takto „zbytočne“ odvolávali iks členov vlády, a vždy pritom dobre vedeli, prečo to robia. Čo si však pomyslieť, keď od diskusie o tendroch a schránkových firmách najmä nešťastníci z SaS sami seba vyhecovali až k výkrikom o sviniaroch, zlodejoch či zločincoch?
Keď sa od diskusie o zdravotníctve v rámci odvolávania Roberta Fica, čo mala byť taktická zámienka, pretože schôdzu o odvolávaní člena vlády im vládna väčšina nemôže odoprieť, prepracovali až k výkrikom, že sa majú konať predčasné voľby (Lucia Nicholsonová)?
Mimochodom, ak je pravda, že Paška dokázal zjednotiť opozíciu (čo celkom pravda nie je, pretože zďaleka nie všetkým v opozícii bol takýto priebeh schôdze po chuti), potom je dvojnásobná pravda, že Jozefovi Mihálovi, Ľudovítovi Kaníkovi, Ľubomírovi Galkovi a iným sa podarilo stmeliť Smer do nebývalej jednoty: Paška, Nepaška, košické či iné krídla, všetko jedno.
Nebýva to radostný pohľad, keď členovia parlamentu podliehajú dojmu, že ich ústami prehovára história. Notabene, keď tí, čo takému dojmu podliehajú… nie sú akurát duševní giganti. To, čo je potom z hradného vŕšku počuť, vojde možno tak do histórie politickej patológie.