Nedať sa balamutiť

Tak už poznáme presný dátum, v ktorom sa uskutoční referendum, ktorému niektoré médiá, nevedno prečo, neustále dávajú nálepku: „o ochrane rodiny“.

27.11.2014 22:00
debata (89)

Poznáme teda termín, ku ktorému bude u nás vrcholiť kampaň hovoriaca o priamej demokracii a nabádajúca ľudí, aby „využili svoje právo“ a zúčastnili sa na hlasovaní. Falošná kampaň pred falošným referendom.

Prezident Andrej Kiska ešte pred svojím zvolením prisľúbil iniciátorom referenda svoju podporu, ak mu do úradu prinesú petíciu s potrebným počtom hlasov. Keď sa tak stalo, obrátil sa na Ústavný súd, pretože mal pochybnosti o ústavnosti otázok. Možno by bolo lepšie povedať, že pochybnosti mali ústavní právnici v prezidentovej blízkosti.

Keď videl, aký zničujúci efekt na jeho popularitu v príslušných kruhoch môže mať táto jeho údajná „vierolomnosť“, začal ich rýchlo uisťovať, že on sám je hlboko konzervatívny. Po verdikte Ústavného súdu navyše vyhlásil, že svojím hlasom podporí dve z troch otázok, ktoré súd považuje za prijateľné. Vo štvrtok sa prezident zasa natočil smerom k sekulárne uvažujúcim ľuďom a vyhlásil, že napriek verdiktu Ústavného súdu má ešte stále o tých otázkach isté „osobné pochybnosti“.

Niežeby nevedel, čo chce. On chce byť pre každého prijateľný a vždy populárny. Výsledkom je škvrna Rorschachovho testu. Každý do nej môže projektovať obsah svojej vlastnej psyché, sama osebe však neznamená nič. Ani sto komentárov to nedokáže vysvetliť názornejšie ako prezident sám vlastným konaním.

Zmätok pred referendom však nebude pôsobiť iba hlava štátu. Do veci sa naisto zamiešajú ľudia, ktorí vo svojej snahe učiniť demokracii zadosť nech sa deje čo sa deje, nerozlišujú medzi voľbami a referendom. Nechápu tiež, že ctiť si demokraciu a ctiť si volebné a hlasovacie právo neznamená zúčastniť sa na každej hlúposti, ktorá na seba berie podobu hlasovania.

Je v princípe dobré, keď chodí voliť čo najviac ľudí, lebo iba tak môže byť zaručené, že sily, ktoré budú potom na základe volieb dočasne vládnuť, budú naozaj reprezentovať relevantnú časť spoločnosti. Platí to od obecných volieb až po voľby parlamentné či prezidentské. Všimnite si: ani tu sa nehovorí, že čím viac ľudí niekoho zvolilo, tým lepší to bude vládca. Reč je o reprezentatív­nosti vládnutia, čo nie je to isté.

Referendum je však ešte čosi iné. Referendum nielenže nemusí riešiť správu vecí verejných; riešiť môže aj celkom podružné problémy, len ak to nekoliduje s ústavou. A ak má niekto taký flexibilný Ústavný súd ako my, referendum môže dokonca slúžiť na preventívne potláčanie rovnosti práv občanov, tak ako v tomto prípade.

Nezúčastniť sa na hlasovaní v takomto referende neznamená byť proti tomuto v princípe demokratickému inštitútu ako takému. A už vonkoncom to neznamená byť proti demokracii. Znamená to iba vyjadriť občiansky postoj: „Ciele, ktorým má vaše referendum slúžiť, nepovažujeme za demokratické. Svojimi hlasmi, i keby boli proti, by sme vašim cieľom iba pridávali legitimitu. Túto hru sa s vami nehráme.“

© Autorské práva vyhradené

89 debata chyba
Viac na túto tému: #rodina #Andrej Kiska #referendum o rodine