Ak obchodník tovar predá, štát chce od neho hneď DPH a nerieši, či dostal za tovar zaplatené. Obchodník to môže považovať za nespravodlivé, ale nepomôže si. Nie vlastnou vinou je bez peňazí za tovar. Ak však daniarom nezaplatí DPH, dostane sa na čiernu listinu neplatičov a iní s ním nebudú chcieť uzavrieť biznis.
Môže to vyriešiť tým, že DPH zaplatí z úveru a o chýbajúcu platbu sa bude súdiť. Keď však na súde zistí, že jeho obchodný partner má ostrejšie lakte a aj ten sa navyše bude vyhovárať na to, že niekto iný mu nezaplatil, nevysúdi nič. Preto sa časť podnikateľov na súdy už radšej ani nespolieha, tovar predáva iba výmenou za bankovky – pekne na ruku.
Tí, čo sa súdia prvýkrát, možno ešte idú do toho. Skúsenejší už vedia, o čom to je. Vnímajú korupciu na súdoch a možno ju aj triezvo zhodnotia. Veď kto by nebral úplatky pri takom odmeňovaní, keď na súdoch napríklad aktuálne majú ešte aj problémy so zabezpečením gastrolístkov pre zamestnancov.
Základ riešenia druhotnej platobnej neschopnosti tak spočíva v efektívnejšom fungovaní súdov. Aby justícia nebola zahltená zbytočnými spormi a aby bol čas na podstatné veci. Pri súčasnom stave sa nemožno čudovať, že určitá skupina obyvateľov si na súdoch čas kupuje, či už pri snahe o zrýchlenie, alebo, naopak, o spomalenie rozhodovania.
Zmeny sú potrebné aj u daniarov. Dobre, že sa ide zaviesť režim, podľa ktorého bude podnikateľ štátu odvádzať DPH, až keď dostane zaplatené od odberateľa za príslušný tovar či službu. Pre štát by čakanie na DPH nemalo byť drahé, keďže časom sa platby opäť utrasú a opatrenie v konečnom dôsledku pomôže zlepšiť podnikateľské prostredie.
Situácia, keď si podnikateľ musí nie vlastnou vinou požičiavať na to, aby zaplatil štátu DPH, je nespravodlivá. O to viac, že ide do značnej miery o dôsledok stavu súdnictva, za ktoré nesie zodpovednosť štát. Druhotná platobná neschopnosť je pritom jeden z najväčších problémov na Slovensku. Zďaleka nejde len o biznis, ale nepriamo sa týka i bežných ľudí. Či už pri platení, alebo aj z hľadiska pracovných možností.
Pri naprávaní krívd však štát nemôže zostať iba pri DPH. Daniari sú na rozdiel od Sociálnej poisťovne či zdravotných poisťovní kruto nekompromisní. Podnikateľom už aj za najmenšiu drobnosť, ktorá vôbec neovplyvnila zaplatenie daňového účtu, vyrubujú pokutu od 60 eur. Kto túto „minimálnu“ sumu zaviedol, nevedno, ale pre mnohých minimálna vôbec nie je. Navyše u daniarov neexistuje výchovný efekt typu: pozor, treba zaplatiť. Napokon firmy dostanú vysvetlenie: pokutu vyrubil počítač…
Nemožno sa čudovať, že podnikatelia na daňový systém bez ľudského prístupu frflú, hoci teraz ich môže aspoň opatrenie pri faktúrach a platbách DPH potešiť. Malo by však platiť, že oprávnenej ústretovosti nie je nikdy dosť.