Konkrétne, penzisti žijúci v hmotnej núdzi, ktorí donedávna dostávali príspevok na bývanie automaticky, musia po novom na úrade práce predložiť výpis z katastra o zriadení vecného bremena na obývanie nehnuteľnosti, aby tak dokázali právo na jej doživotné užívanie. Pre mnohých je problém dostať sa vôbec na kataster, nehovoriac o zaplatení 66-eurového kolku…
V snahe eliminovať úradného šimľa sa preto ozývajú hlasy, že by bolo oveľa jednoduchšie, keby ľudia, ktorí pracovali celý život, no napriek tomu dostávajú takú malú penziu, mali mať nárok na tzv. minimálny dôchodok.
Ten v mnohých krajinách na Západe slúži na ochranu nízkopríjmových penzistov pred chudobou. Vzhľadom na to, že na Slovensku z roka na rok podiel dôchodcov ohrozených chudobou stúpa, má tento inštitút svoje opodstatnenie aj v našej legislatíve.
O jeho zavedení sa začalo hovoriť už za prvej Ficovej vlády, následne si túto myšlienku osvojil aj Radičovej kabinet. Objavil sa aj v agende ministra Jána Richtera a na júlovom mimoriadnom sneme Smeru ho ako jeden z 15 bodov sociálneho balička prezentoval Robert Fico.
Napriek tomu, že myšlienka zaviesť tento inštitút aj u nás je staršieho dáta, doteraz ju nikto neuviedol do života. Pozitívom je, že otázka už neznie, či ho zaviesť, alebo nezaviesť, ale skôr ide o to, ako by mal byť nastavený.
V súčasnosti aj dôchodca, ktorý nikdy nič nerobil a do Sociálnej poisťovne nezaplatil ani cent, dostáva prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi približne 180 eur mesačne.
Ak má mať minimálny dôchodok nejaký zmysel, tak potom jeho výška nemôže byť 200 eur, ako to ešte začiatkom roka navrhoval minister Richter či jeho predchodca Mihál, lebo sa prakticky stiera rozdiel medzi tými, čo odvody platili, a tými, čo ich neplatili vôbec. Z tohto hľadiska je aktuálne navrhovaná suma v rozpätí 270–341 eur oveľa férovejšia.
Druhým limitujúcim faktorom je počet odpracovaných rokov. Aj keď práve u nízkopríjmovej skupiny obyvateľstva je strata zamestnania oveľa pravdepodobnejšia než u iných, vzhľadom na „permanentné suchoty“ ktorými trpí Sociálna poisťovňa, by sa vyplácanie minimálneho dôchodku malo viazať na čo najdlhšiu dobu, teda aspoň na 30 odpracovaných rokov, ako to navrhuje ministerstvo.
To, že výška minimálneho dôchodku bude odstupňovaná, je rovnako férové, lebo je rozdiel, ak niekto robil „len“ 30 rokov a niekto do roboty nastúpil v osemnástich a pracoval až do šesťdesiatich dvoch (a v budúcnosti bude ešte dlhšie).
Aj keď Smer zdôrazňuje, že základom dôchodkového zabezpečenia má zostať princíp solidarity, Richter a spol. si zjavne uvedomili, že ak nemá ísť len o marketingový ťah pred voľbami, tak jednoducho v tomto prípade istý prvok zásluhovosti musí byť uplatnený, lebo jednoducho „peňaženka nepustí“.