Nuž áno, arogancia mocných je vždy nešťastím. Len o čosi viac pre „poddaných“, ako pre mocných. Iróniou pritom je, že akurát vládna strana dostala nedávno v tomto zmysle zopár príučiek: Nie, aj keď vyhráš voľby, úplne všetko nemôžeš.
Smer začal rok 2014 s čerstvou skúsenosťou z regionálnych volieb. Všetci vieme, čo sa stalo v banskobystrickom VÚC. Ak rečičky typu „Kotlebu porazí aj vrece zemiakov“ vtedy niečomu pomohli, potom iba tomu, že ešte viac znížili šance nemastného-neslaného kandidáta Smeru poraziť v druhom kole rozbehnutého predstaviteľa extrémnej pravice. Áno, hanebnú úlohu zohrala SDKÚ, lenže to ešte neznamená, že v Smere nemali o čom premýšľať. Premýšľali?
Keby sa Robert Fico uprostred svojho premiérskeho termínu nehnal do prezidentských volieb, ktovie, kto by sa stal napokon prezidentom. Politik, ktorý polarizuje slovenskú spoločnosť ako nikto iný, si však išiel spupne po výprask – od vreca zemiakov.
To nemá byť urážka Andreja Kisku. To je iba konštatovanie, že ak sa do volieb hlavy štátu tlačí premotivovaný ultrastraník, ktorý dlhodobo okupuje horné priečky prieskumov v oboch kategóriách – obľúbenosti i neobľúbenosti – potom neexistuje logickejší protipól, ako ktosi, kto nie je vôbec nijaký straník, politike nerozumie a prezidentskú funkciu si predstavuje ako Hurvínek vojnu.
Premýšľali v Smere po prehratých prezidentských voľbách aspoň o tom, prečo sa rozprávkami o miništrovaní a tradičných hodnotách (naozaj trápny spôsob, ako „priblížiť ľavicového kandidáta národu“) nijako nerozšíril voličský záber politika, ktorý si chce hovoriť líder sociálnej demokracie? Prečo väčšina voličov nepadla na zadok pri novele ústavy o „ochrane manželstva“, pri ktorej už odrazu neplatili Ficove slová, že ústava nie je trhací kalendár a že otvárať by sa mala iba pri príležitosti rozsiahlych novelizácií?
Je príznačné, že akurát tvorca zbabranej prezidentskej kampane Maďarič si rád voľká, aký je Smer širokospektrálny, pretože v ňom majú miesto progresívni ľavičiari, čistí konzervatívci aj všetko medzi nimi. Slová, slová, slová.
Skutočnosť je taká, že v Smere tvrdia muziku tí, čo sa domnievajú, že obyvateľov Slovenska druhej dekády 21. storočia ktovieako väčšinovo vzrušujú témy vynášané cirkvou, Maticou slovenskou a tou zvláštnou množinou ľudí, ktorí v sebe objavili národniarov a horlivých kresťanov spravidla po tom, čo zlyhali v niečom inom. Kvôli týmto ľuďom a kvôli tejto fatálne zlej stratégii je Smer ochotný ďalej prilievať olej do ohňa spoločenskej konfrontácie. O čo si koledujú? O ďalšie príučky, pravdaže. Lenže nás ostatných môže táto ich spupnosť stáť oveľa viac.
Isteže, nielen týmito vecami bol rok charakteristický. Spomenúť treba aféry v zdravotníctve, ale napríklad aj zmeny v justícii a podobne. A treba hovoriť aj o opozícii. To všetko je však už námet pre nasledujúcu úvahu.