Syriza, ktorá nie je ani protieurópska, ani nedemokratická, nesľubuje nič, o čom by pred ňou nehovorili na rôznych fórach ľavicoví politici naprieč Európou. Jediné, čím sa azda líši, je to, že to, na rozdiel od väčšiny z nich, myslí vážne. Môže si to dovoliť.
Môže si to dovoliť okrem iného preto, lebo je prvou politickou silou, ktorá v Grécku od roku 1974 dokázala odstaviť od moci dvojzáprah socialistov z PASOK-u a konzervatívcov z Novej demokracie.
Práve tento dvojzáprah bol pri tom, keď sa objednávali nezmyselné a predražené dovozy, napríklad pre armádu. Bol pri tom, keď sa z daňovej správy v Grécku stala fraška, keď sa v štáte zakorenila korupcia od najnižších po najvyššie poschodia. Aj pri tom, keď štátna moc nečestne kšeftovala buď s odbormi, alebo s veľkými firmami. A bol aj pri tom, keď sa za pomoci expertov z Golden Sachs a podobných podvodníkov falšovali štatistiky a ekonomické ukazovatele. Je asi otázkou historickej nevyhnutnosti, že práve tento dvojzáprah bol aj pri tom, keď sa z principiálne správnej európskej pomoci Grécku stala vinou premrštených úsporných opatrení škrtiaca šnúra na hrdlách ľudí, ktorí pritom nijako nezapríčinili ani tie nezvládnuteľné štátne dlhy, ani to falšovanie štatistík.
Zo všetkých strán dnes počuť, prečo je program Syrizy nesplniteľný, nerealistický. Možno, ktovie. Malo by sa však hovoriť napríklad aj o tom, že dlh Grécka voči HDP je dnes, po všetkej tej pomoci, vyšší, ako bol pred ňou. Inými slovami, technicky vzaté má Grécko dnes k bankrotu bližšie, než malo pred piatimi rokmi.
Grécko bolo v recesii už v čase, keď sa o pomoci rozhodovalo. Dnes, o päť rokov neskôr, je v recesii ponorené ešte hlbšie. HDP na hlavu obyvateľa Grécka spadol od roku 2008 o 22 percent. Minulý rok grécke hospodárstvo zaregistrovalo mierny rast, ten by však aj za predpokladu, že by sa ho podarilo dlhodobo udržať, umožňoval Grécku splatiť dlhy možno tak niekedy v nasledujúcej generácii. Aj preto si Syriza môže dovoliť vyzývať Európu na rozhovory o ich ďalšom osude.
Politický mainstream môže dnes rozjímať nad gréckou nevďačnosťou. Je však zrejmé, že na gréckom príklade sa rozsypal práve mainstreamový recept: rigidná politika škrtov a úspor, naordinovaná ekonomike v recesii, ekonomiku udusila a dosiahla tak akurát len prehĺbenie recesie.
Aj preto si dnes Syriza môže dovoliť žiadať, aby ju Európa brala vážne. Ak sa dnes veritelia rozčuľujú nad výsledkom gréckych volieb, mali si v podmienkach pomoci vyhradiť, že v Grécku sa až do splatenia dlhu žiadne voľby konať nemôžu. To by však potom bola Európa, v ktorej by naozaj nemalo zmysel zotrvávať ani minútu navyše.