Naopak, ak chcela vláda naozaj urobiť nejaké systematické opatrenie v doprave, tak mala začať práve s ním a postupovať takto aj v ostatných prípadoch. Takáto cielená dotácia má totiž oveľa väčší zmysel ako plošné vydávanie bezplatných lístkov pre študentov a dôchodcov. Keď sa na vec pozrieme už len z finančného hľadiska, 1,35 milióna, ktoré toto opatrenia bude stáť štátnu kasu, je iba zlomok oproti 13 miliónom eur na vlaky „zadarmo“.
Predovšetkým pre zamestnancov z nízkopríjmových skupín aj malé zvýšenie zľavy predstavuje pomoc. Potom sú tu ľudia, ktorí dochádzajú na týždňovky a tí cestujú na veľké vzdialenosti. Nehovoriac o nezamestnaných, u ktorých rozhodnutie prijať prácu mimo miesta bydliska sa často odvíja aj od kalkulácie, v ktorej je zahrnutá výška platu, cestovné náklady a čas strávený na cestách. A nie vždy z tejto rovnice vychádza výsledok, ktorý by bol v prospech zamestnanosti.
Ak totiž pre niekoho cestovné náklady predstavujú výraznú položku v už aj tak napätom rodinnom rozpočte, zostane radšej doma.
V neposlednom rade, môže toto opatrenie pomôcť pritiahnuť časť ľudí z áut späť do vlakov.