Takýto selektívny prístup niektorých pobúril. Spoločnosť však v podstate urobila, len to, čo mnohí robia už dávno – totiž životopisy, v ktorých sú uvedené niektoré z novodobých „vyšších učilíšť“ rozdávajúcich diplomy bez bázne a hany, putujú rovno do koša.
Nejde pritom o žiadnu diskrimináciu – je predsa právom každého zamestnávateľa vybrať si uchádzačov na základe svojich doterajších skúseností s kvalitou absolventov.
Ak samy školy volali po tom, že by v praxi mala byť zohľadňovaná rozličná kvalita škôl, lebo nie je diplom ako diplom, tak ich slová začínajú dopadať na úrodnú pôdu, čo je len dobre. Prirodzená diferenciácia je v tejto oblasti potrebná ako soľ.
V tomto kontexte je veľmi zaujímavá správa, že až 46¤% absolventov nikdy nepracovalo vo vyštudovanom odbore. Otázka znie: na čo potom takmer polovica mládeže študuje odbory, o ktoré aj tak nie je záujem? Odpoveď je zrejmá – aby mali aspoň „nejaký“ diplom. Lenže načo je im taký diplom? A sme späť pri spomínanom inzeráte.
Aj keď nepoznáme žiadne čísla, je veľmi pravdepodobné, že tieto dve skupiny sa prekrývajú – keďže nie je o nich záujem, sú nútení skúšať šťastie inde, lenže tam ich tiež nechcú, a tak sa točia stále v kruhu.
Je to kruté, ale v zásade platí, že o čo ľahšie sa študent dostane na VŠ a vyštuduje ju, o to tvrdšie narazí v realite. Kedy už konečne pochopíme, že dobrým účtovníkom sa možno stať aj prostredníctvom niekoľkomesačného kurzu, bez diplomu z provinčnej univerzity a že na prácu za priehradkou v banke je zbytočné študovať sociálnu prácu?