V 30. rokoch minulého storočia patril Sergej Kirov medzi najpopulárnejších sovietskych politikov. Bol taký populárny, že nebyť zmanipulovaných volieb, tak v roku 1934 na XVII. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu by bol porazil Stalina. To sa mu stalo osudným.
Generalissimus si svoju pozíciu žiarlivo strážil, a tak nechal Kirova v decembri 1934 zavraždiť. Samozrejme, to mu nijako nebránilo, aby sa postavil na čelo smútočného sprievodu a osobne niesol truhlu svojho „priateľa“. A ako inak, osobne dohliadal nad vyšetrovaním vraždy. Tá sa síce nikdy poriadne nevyšetrila, napokon sa ani nemohla, ale všetky stopy smerovali k Stalinovi. Kirovova smrť sa stala zámienkou na spustenie brutálnych čistiek v strane.
Aj keď Nemcov nie je Kirov, tá podobnosť je do očí bijúca. Tak ako vtedy aj teraz sa hľadajú rôzni vinníci, len o tom najpravdepodobnejšom sa taktne mlčí.
Krajina, kde opozičný líder ide do väzenia za rozdávanie letákov, a iného opozičného lídra zavraždia len pár sto metrov od Kremľa, sa síce môže tváriť ako demokratická, no vo svojej podstate zostáva neslobodnou.
Dá sa očakávať, že pohreb Borisa Nemcova sa zmení na veľkú protiputinovskú demonštráciu. To, že Alexeja Navaľného nechcú pustiť z väzenia na pohreb jeho priateľa len dokazuje, ako veľmi sa režim v Moskve bojí