Pri dohodovaní garancií suverenity a celistvosti Ukrajiny v 90. rokoch minulého storočia nebola debata o Kryme alebo iných "historických súčastiach“ Ruska. Neotvárala sa otázka, či Chruščov náhodou neprehral Krym v kartách, a iba preto ho daroval Ukrajine – a že by sa to teda malo nejako "odčiniť“.
Rusko, ktoré celistvosť Ukrajiny uznalo a zaviazalo sa ju rešpektovať, pred rokom s použitím zbraní odtrhlo jednu z jej častí. Kremeľ vydal oslavnú pamätnú medailu a Vladimir Putin sa nechal v moskovskej Dume takmer nosiť na pleciach ako nejaký novodobý imperátor.
Neplatí ani starodávny pseudoargument "A u vás bijú černochov!“ O Iraku sa bavme, keď je témou Irak. Dnes je témou odtrhnutie Krymu. Témou je výsmešné "referendum“, ktoré vyhlásil krymský parlament krátko po tom, ako rozhodujúce úrady na polostrove obsadili neoznačení gangstri v ruských uniformách, s ruskými zbraňami a hovoriaci po rusky. Tí, ku ktorým sa klamár Putin vtedy nepriznával, kým dnes – keď mu to, zdá sa, prešlo – sa k nim hrdo hlási a chváli sa tým, ako to celé riadil.
Mimochodom, tí, čo sa pri reči o Kryme okamžite oháňajú príkladmi mocenského cynizmu a porušovania medzinárodného práva zo strany Západu, by mali byť aspoň dôslední. Ak je zločinec G. W. Bush, potom je zločinec aj V. Putin.
O zločincoch by sa však asi ťažko dali spievať ódy, akí sú to geniálni politici a stratégovia. Nuž vskutku geniálni. Odtrhnutím Krymu sa začalo obdobie ekonomických sankcií, poškodzujúcich obe strany, ale v prvom rade škodiacich ruskému ľudu, bez ohľadu na to, či ten tlieska svojmu udatnému lídrovi alebo nie. Začalo sa tým obdobie novej militarizácie v Európe, ovzdušie začalo znovu priať nezodpovedným jastrabom na východe i západe. Posilňuje sa vojenská prítomnosť NATO na východných hraniciach aliancie. V napadnutej susednej krajine sa šíri nenávisť k Rusom, v ostatných susedných štátoch sa šíri strach z nich. Šovinistické nálady sa posilňujú na všetkých stranách.
Ako veľmi musí byť nejaký politik "geniálny“, aby svojou politikou vyvolal takto radikálne opačné výsledky, než o aké sa vraj usiluje?
Čo si budeme hovoriť takto o rok, keď sa už možno bude Moskva hrdo hlásiť aj k tým bohatierom, ktorí sa dnes v ruských uniformách na neoznačených ruských tankoch preháňajú po Donbase? Budeme rečniť o ukrajinskom Pravom sektore, o prápore Azov, o ukrajinskej oligarchii?! V poriadku. Aj o nich treba hovoriť. Ukrajina ešte veľmi dlho – ak vôbec – nebude pripravená stať sa súčasťou Európskej únie. Ak ju však niečo stopercentne spoľahlivo od cieľa stať sa normálnou demokraciou vzďaľuje, je to vojna. A protiprávna anexia Krymu stála na jej začiatku.