Najväčšie debaty sa však krútili okolo toho, prečo boj s oligarchiou ako prvého zasiahol človeka, ktorý má také obrovské zásluhy pri obrane vlasti proti vonkajšiemu nepriateľovi. Pripomeňme si, že po okupácii Krymu Ruskom a začatí vojny na východe Ukrajiny, Kolomojskij prijal kreslo gubernátora v oblasti susediacej so „separatistami“, vyhlásil vojnu Vladimirovi Putinovi a začal organizovať a financovať prvé dobrovoľnícke prápory.
Získal si tým obrovský rešpekt obyvateľstva, ale jeho stúpajúca hviezda začala niektorých ľudí desiť. Pri obrane Ukrajiny Kolomojského ľudia používali všelijaké metódy, ktoré boli tolerované iba preto, že išlo o úplne výnimočnú situáciu.
Igor Kolomojskij prekročil červenú líniu v polovici marca v boji o kontrolu nad dvoma spoločnosťami, z ktorých jednu (Ukrtransnafta) vlastní stopercentne štát a v druhej (Ukrnafta) je Kolomojského finančná skupina minoritným vlastníkom. Obe tieto spoločnosti však dlhé roky viedli Kolomojského ľudia, v dôsledku čoho mal podľa kritikov bývalého gubernátora štát chudobnieť a Kolomojskij bohatnúť.
Z tohto hľadiska je postavenie Kolomojského medzi ukrajinskými oligarchami výnimočné, lebo väčšina z nich si štátne zdroje najskôr privatizovala (aj keď nezákonne) a potom z nich ťažila. Jemu stačilo dosadiť do štátnych podnikov svojich ľudí. Kolomojskij dokonca verejne priznal, že dividendy Ukrnafty, kde má 42 % a štát 51 % akcií, štátu nevyplatil, ani nevyplatí, pretože neverí, že ich nerozkradnú, a preto, že štátna firma Naftohaz zas neplatí dlhy jeho firmám.
V poslednom čase čakalo na Kolomojského niekoľko nemilých prekvapení. Ukrajinský parlament prijal novelu zákona o akciových spoločnostiach, v dôsledku čoho by už Kolomojskij nemohol brániť majoritnému vlastníkovi, t. j. štátu, prevziať kontrolu nad spoločnosťou Ukrnafta. A dozorná rada Ukrtransnafty rozhodla o výmene riaditeľa, čím fakticky odstránila z vedenia spoločnosti gubernátorových ľudí.
Skončilo sa to vulgárnymi nadávkami, demonštráciou sily a podľa všetkého aj neuváženými vyhrážkami silu použiť. Kolomojskij vlastne nedal Porošenkovi na výber a musel svoju funkciu opustiť, pretože na prezidenta aj vládu je vyvíjaný obrovský tlak jednak ukrajinskou spoločnosťou, ktorá očakáva zmeny, predovšetkým deoligarchizáciu, ako aj Západu, ktorý odmieta dávať pôžičky krajine, v ktorej zisky zo štátnych podnikov nejdú do štátnej pokladnice, ale oligarchom.
V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že preberanie Ukrtransnafty pod kontrolu štátu tiež neprebehlo úplne transparentne, preto požiadavka Kolomojského o medzinárodný audit spoločnosti a otvorený transparentný konkurz na jej riaditeľa, na čom sa s prezidentom Porošenkom dohodli, bol úplne na mieste. Spor sa teda skončil dohodou a odvolaním z funkcie.
Igor Kolomojskij je však tvrdý hráč, ktorý vo svojom boji bude pokračovať. Nie je vylúčené, že má aj politickú budúcnosť.Svoju tému už tiež má. Reprivatizácia. Kolomojskij už rok volá po znárodnení nezákonne sprivatizovaného majetku. Verejne priznáva, že sám privatizoval nezákonne a ponúka, že oznámi všetky podrobnosti o schémach a úplatkoch, ktoré od neho boli vyžadované.