Pomohlo by, ako v prípade hysterického dieťaťa, asi len odvedenie pozornosti inam. Alebo šok. Možno si Briti taký šok nakoniec vyrobia aj sami, ak posvätia odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Všetky štatistiky a relevantné výskumy dokazujú, že imigranti sú pre Britániu čistým prínosom. Miera ich zamestnanosti je vyššia ako u rodených Britov. Podľa zistení University College London od roku 2000 imigranti prispeli britským verejným financiám v čistom sumou 25 miliárd libier. Ľudia pochádzajúci z Európskeho hospodárského priestoru navyše zaplatili o asi 34 percent viac na daniach, než koľko prijali v benefitoch. Peniaze imigrantov pomáhajú živiť miestne biznisy, sú neoceniteľným príspevkom britskej vede a výskumu, nehovoriac o samozrejmosti, akou je kultúrna hodnota rozmanitosti ako takej.
Nie je pravda, že protiimigrantské nálady priamo súvisia s počtom prisťahovalcov, ktorý sa v posledných dekádach prudko zvýšil. Denník The Guardian v tejto súvislosti pripomína prieskum verejnej mienky z roku 1978, v ktorom sa plných 70 percent opýtaných vyslovilo, že Britániu podľa nich doslova „zaplavujú“ prisťahovalci z iných kultúr. Akurát, že vtedy bolo v Británii nielenže rádovo menej prisťahovalcov ako dnes, ale čistá miera imigrácie bola dokonca negatívna – viac ľudí z Británie odchádzalo, ako sa do nej sťahovalo.
Ďalším klasickým úkazom je to, že najsilnejšie protiimigrantské nálady sú tam, kde je najmenej prisťahovalcov. Stačí pozrieť na úspechy otvorene protieurópskej a xenofóbnej strany UKIP, vedenej známou figúrkou z europarlamentu Nigelom Farageom. V Londýne, v ktorom traja z ôsmich obyvateľov pochádzajú odniekiaľ mimo Veľkej Británie, táto strana nikdy nemala volebné zisky, ktoré by sa dali porovnávať s jej úspechmi v malých mestečkách takmer bez prisťahovalcov. Je teda nepravdou tvrdiť, že xenofóbia je nejakou „prirodzenou reakciou“ na zvyšujúci sa počet prisťahovalcov vo vašom okolí.
Napriek všetkým racionálnym argumentom najmä konzervatívci Davida Camerona sa s xenofóbmi z UKIP tromfujú vo vymýšľaní sofistikovaných „riešení“ neexistujúceho problému. Riešení, ktoré už občas kopírujú niekdajšiu agendu extrémnej pravice: „riešením“ má byť jednoducho odchod cudzincov z Británie, nech už sa dosiahne akýmkoľvek spôsobom. Medzi samotnými imigrantmi sa zasa podporuje kastovanie: To nie my, to Ázijčania, Rómovia, Poliaci…
Všetko toto sa prirodzene skončí, ak veci dospejú až tak ďaleko, že konzervatívci Britániu vyvedú z Európskej únie. Bez prisťahovalcov Briti rýchlo zistia, ako je to v skutočnosti s ich pracovným trhom, bez únie zistia, aké silné je v skutočnosti finančníctvo sústredené v londýnskom City. Európu by to zabolelo, Britov však oveľa viac. Dúfajme, že rozum zvíťazí aj bez šokov.