No dobre, ako neutrálna krajina, podobne ako Švajčiarsko či Fínsko, majú pocit, že potrebujú početnú armádu. Tzv. vojenčinu si však zachovali aj viaceré členské štáty NATO, nedávno sa k nim pridala Litva. Nóri prijali zákon, podľa ktorého i v čase mieru bude povinná prezenčná služba aj pre ženy.
Česi doťahujú návrh novely branného zákona o obnovení odvodov, ktoré podobne ako my pred desiatimi rokmi zrušili. Jedným z variantov je opätovné zavedenie povinného vojenského výcviku v dĺžke štyroch týždňov. U našich západných susedov existuje aj inštitút dobrovoľnej aktívnej zálohy, no do týchto jednotiek sa zapojilo sotva 1 300 ľudí. U nás sa o tom tri roky len hovorí, ale spoliehať sa na dobrovoľníctvo? V Európe má masovejší charakter iba v Británii a Poľsku.
Ak sú Slováci v niečom aktívni, tak v odopieraní výkonu mimoriadnej služby. Za január takéto vyhlásenie podalo vyše 14-tisíc mužov s tým, že by ich v prípade ohrozenia republiky zaradili do alternatívnej služby, bez používania zbraní. Iste, teraz im nahnal strach konflikt na Ukrajine, ale aj bez toho je absurdné, keď štát nemá prehľad o stave približne milióna obyvateľov, s ktorými sa počíta pri obrane vlasti.
Armáda by mala organizovať odvody, aby namiesto „hausnumer“ získala aké-také vedomosti o fyzickej, odbornej i morálnej pripravenosti rozhodujúcej časti populácie. Aby vedela, s kým môže počítať v boji, s kým v zázemí a podľa toho prehodnocovať profesionálne jednotky. Pokiaľ ide o vojenský výcvik, história dokazuje, že bez neho vždy nasledovali jatky, ľudské jatky. V Európe už toľkokrát vyhlásili „večný mier“, že by sme mali byť pripravení aj na inú alternatívu.