Táto podvodná taktika špekulantov sa vylepšovala a s príchodom krízy to začalo zaváňať tým, že ju sčasti používali aj čoraz väčšie firmy. Vždy pritom tvrdili, že sa do komplikácií nedostali vlastnou vinou. Pochybný bol konkurz nováckej chemičky, reštrukturalizácia Doprastavu a teraz Váhostavu. Okrem toho prebehli stovky nemedializovaných konkurzov a reštrukturalizácií, pri ktorých v súlade so zákonom určite prišli skrátka práve malí veritelia.
Štát by mal tento problém riešiť najmä preventívne. Kto neplatí, mal by byť ihneď potrestaný. K tomu má od januára 2016 platiť trestnoprávna zodpovednosť firiem, s ktorou Slovensko poriadne mešká. Druhá vec je fungujúce súdnictvo, ktoré musí prioritne riešiť neplatičov, aby sa druhotná platobná neschopnosť nereťazila.
Ak zlyhá prevencia, potom treba prijímať kompromisné riešenia, ako sa stalo v prípade Váhostavu. Veľká firma sa údajne aj pre stratovú výstavbu diaľnice pri Žiline dostala do problémov a drobným veriteľom prestala platiť načas. Napokon vyhlásila reštrukturalizáciu s tým, že živnostníkom zaplatí 15 percent dlhov.
Pritom upozornila, že prípadný konkurz by znamenal, že nedostanú nič. Vedenie Váhostavu v minulosti potvrdilo, že pri cene za diaľnicu pri Žiline išlo na hranu, ale či úmyselne dalo cenu pod náklady, bude problematické dokázať. Orgány činné v trestnom konaní však chcú všetko prešetriť, a tak treba dúfať, že nájdu pravdu.
Malým veriteľom napokon ide pomôcť vláda. Kompromisným riešením má byť odkúpenie pohľadávok za 50 percent ich hodnoty štátnou bankou, ktorej bude následne peniaze splácať Váhostav. Štátna banka bude čerpať zdroje, ktoré sa nahromadili z bankového odvodu. Ak štát kúpi 50 percent pohľadávky a reštrukturalizovaná firma následne 50 percent splatí štátu, z pohľadu verejných financií je to v poriadku.
No určite nastanú prípady, keď firmy štátu platiť nebudú, potom rozdiel zaplatia daňovníci. Druhou možnosťou bude, že veritelia Váhostavu zoberú 15 percent z pohľadávky a zvyšok si budú uplatňovať v budúcnosti zo ziskov Váhostavu.
Je oprávnené hovoriť o tom, aby sa v týchto prípadoch daňové kontroly zamerali na majiteľov veľkých firiem. Nový šéf Váhostavu pripustil, že za bývalého vedenia sa neviedli kalkulácie, ktoré by ukázali náklady a výnosy výstavby. V účtovníctve sa teda zjavne zahmlievalo. Ak boli nejaké nezrovnalosti vo financiách, treba prešetriť, kde tieto peniaze skončili. Oprávnene o to žiadajú živnostníci.
Kupovanie dlhov malých veriteľov štátom však nemôže byť systémovým riešením. Ide iba o dočasnú snahu nájsť kompromis. Treba pokračovať v preventívnych krokoch, zvyšovať efektivitu súdnictva a sústrediť daňové kontroly i na majiteľov veľkých firiem a spoločností, ktoré majú za sebou schránkové firmy v daňových rajoch. Takých sú tisíce. Treba riešiť stav, keď sa liberalizácia podnikania vymkla spod kontroly a drzosť veľkých hráčov nepozná hranice.