Pravda, až po splnení dvoch podmienok. Keď sa s týmto riešením stotožnia tí, ktorí budú na konci mesiaca plán reštrukturalizácie schvaľovať, ale najmä vtedy, keď sa ukáže, že tento plán sa na stole objavil aspoň päť minút pred dvanástou, nie až po nej.
Banky, ktoré ako zabezpečení veritelia majú istých celých sto percent svojich pohľadávok voči Váhostavu, sa zaviazali, že 15 percent z toho sa použije na krytie pohľadávok nezabezpečených veriteľov, čiže malých firiem a živnostníkov. Inými slovami, banky súhlasili, že sa v mene odškodnenia malých veriteľov vzdajú časti svojich peňazí.
Je evidentné, že táto časť riešenia sa týka iba momentálnej kauzy Váhostavu. Ak by sa malo stať celoplošným pravidlom, že zabezpečené pohľadávky sa fakticky môžu stať čiastočne nezabezpečenými, úverová politika bánk by sa zmenila tak, že by sa čoskoro mnohé firmy nemuseli k úverom dostať vôbec.
V parlamente majú prejsť zmeny Obchodného zákonníka a súvisiacich zákonov tak, aby nezabezpečení veritelia, ktorí pri reštrukturalizácii nejakej firmy dostanú menej ako polovicu svojich pohľadávok, mohli zvyšok od firmy vymáhať ďalej, pričom nebudú premlčané.
Tu sme pri tej neexistencii ideálnych riešení. Súčasťou reštrukturalizácie totiž býva práve určitá ochrana pred veriteľmi. Nie každá firma sa k nezabezpečeným veriteľom správa ako Váhostav a nie každú treba hneď podozrievať z podvodu. Pravidlo, že reštrukturalizácia je záchranou pred konkurzom, už možno celkom platiť nebude.
Stále je tu tiež ponuka vlády, že cez štátnu Slovenskú záručnú a rozvojovú banku odkúpi pohľadávky nezabezpečených veriteľov za polovicu ich hodnoty a následne bude tieto peniaze vymáhať od Váhostavu. Argumenty, že ide o neprimerané použitie verejných financií, sú umelé. Štát sa zo situácie nemôže vyvliecť, keďže práve on robil s Váhostavom biznis, ktorý viedol k dnešnému stavu. Navyše, peniaze sa štátu z Váhostavu vrátia, výsledkom čoho bude nula. Dosiaľ nevyjasnená je skôr otázka, či a nakoľko sa takáto možnosť bude týkať aj ostatných reštrukturalizácií. To by už problém mohol byť.
Tým, že Váhostav navyše sľúbil vzdať sa 49 percent akcií v prospech nezabezpečených veriteľov, v podstate vychádza v ústrety volaniu po „krvi“ akcionárov firmy. Otázku, akú reálnu hodnotu majú akcie Váhostavu, ale najmä akú budú mať o mesiac, o dva, nechajme nateraz otvorenú… Hodiny totiž neúprosne tikajú aj dnes.
Policajné jednotky, prehľadávajúce pobočky Váhostavu a zaisťujúce obchodnú dokumentáciu ipočítače firmy, na jednej strane ukazujú, že prokuratúra berie podozrenia z podvodu vážne. Čo je, samozrejme, dobre. Na druhej strane, takáto situácia asi len ťažko prospieva akýmkoľvek úvahám o budúcnosti firmy. Ešte stále sa to môže skončiť konkurzom, ktorý urobí všetky dohody bezpredmetnými.