Je to klasický príklad toho, keď sa robí reforma pre reformu. Európska únia nám poskytla 4 milióny eur, tak my ich už nejako využijeme – vytvoríme národnú sústavu povolaní! Nečudo, že slovo reforma nadobudla u nás až pejoratívny nádych.
Kapitáni slovenského priemyslu spolu s ministrami zasadli a uzhodli sa, že chýbajú ľudia v automobilkách a zvárači. Áno, chýbajú. Nuž, ale keby to bolo všetko také jednoduché, stačilo by, aby si tieto firmy otvorili vlastné školy a mali by hneď dostatok absolventov so zváračským preukazom či obrábačov kovov, ktorí vedia pracovať na CNC strojoch. Lenže to stojí nejaké peniaze, preto je oveľa jednoduchšie prísť a požiadať vládu…
Národná sústava povolaní môže prinajlepšom plniť funkciu akéhosi vodidla, no nie je všeliekom, ako si to od nej sľubujú Richter a spol. V okresoch s vysokou nezamestnanosťou absolventom nijaký zoznam nepomôže. Už teraz sa ukazuje, že v regiónoch, kde je nízka nezamestnanosť, je aj uplatnenie absolventov na trhu práce najlepšie.
Prvým predpokladom na to, aby sme mohli „zosúlaďovať trh práce s potrebami zamestnávateľov“ sú voľné pracovné miesta. A na to, aby sa niekto mohol zamestnať, nepotrebuje študovať žiadne národné štandardy v zamestnávaní. Potrebuje prax, dostupné bývanie a vládu, ktorá vytvorí podmienky na podnikanie.