Nemecko preto dlho odmietalo v otázke vyvraždenia 1,5 milióna Arménov v Osmanskej ríši zaujať jednoznačnejší postoj.
Zmena signalizuje, že nové politické elity už nemajú ruky zviazané minulosťou. Nemecko sa s ňou zodpovedne vyrovnalo, preto je legitímne, aby jeho hlas zaznel v prípade, keď historické fakty jasne preukazujú, že pred sto rokmi došlo k „vyhladzovaniu národov a etnických, rasových alebo náboženských skupín obyvateľstva“ – teda ku genocíde.
Aj keď rozhodnutie Nemecka a Rakúska rozšíriť zoznam krajín uznávajúcich genocídu Arménov je veľmi dôležité, rozhodujúca právna bitka sa momentálne odohráva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, kde sa v januári tohto roka začal súdny proces Perincek verzus Švajčiarsko. Táto kauza môže znamenať zásadný zlom v otázke nazerania na udalosti spred 100 rokov.
Turecký politik Dogu Perincek sa pred časom na konferenciách v Berne a Lozane vyjadril, že „arménska genocída je imperialistická lož“ a zaklincoval to tvrdením „nepopieral som genocídu, lebo žiadna genocída nebola“.
Švajčiarsko spolu so Slovenskom, s Gréckom a Talianskom je jednou z krajín, kde je popieranie arménskej genocídy považované za trestný čin. Ak by súdny spor Perincek prehral, bol by to zásadný precedens v celej otázke.