Na Slovensku, kde dlhodobo pretrváva dvojciferná nezamestnanosť, tretina absolventov končí na úradoch práce a státisíce ľudí preto hľadajú uplatnenie v zahraničí, majú oslavy Sviatku práce trochu trpkú príchuť. To však neznamená, že pripomínať si tento sviatok je akýmsi prežitkom. Práve naopak. Boj za práva pracujúcich a presadzovanie zlepšenie pracovných podmienok je trvalou výzvou.
Napríklad – ochrana agentúrnych zamestnancov bola donedávna taká nízka, že v záujme flexibility a vlastných ziskov nimi mohli zamestnávatelia manipulovať podľa vlastnej ľubovôle. A to aj robili. Nebyť zmeny legislatívy, tak by neúnosná situácia pokračovala. Je naivné domnievať sa, že bez tlaku by k takejto zmene došlo.
Celé 20. storočie je možné charakterizovať ako storočie sociálnej demokracie – agenda ľudí práce sa prostredníctvom jej zástupcov na pôde parlamentu stala postupne skutočnosťou. A najmä v povojnovom období ukázala Európa svoju sociálnejšiu tvár.
Ak dnes pod tlakom globalizácie dochádza k znižovaniu pracovných štandardov, nárastu nerovností a hovorí sa o súmraku sociálneho štátu, odpoveďou by malo byť hľadanie nových alternatív.
Aj o tom je 1. máj. Časy sa síce menia, ale právo na prácu a dôstojný život tu zostáva.