Keďže žijeme v štáte, kde sú ľudia schopní protestovať ešte aj proti tomu, aby v ich susedstve vznikol azylový dom pre týrané ženy (!), skôr či neskôr by nastal chaos. Zriadenie a správa utečeneckých táborov pre desať-, päťdesiat-, stotisíc utečencov (čo by vzhľadom na veľkosť Ukrajiny vôbec nebolo nepravdepodobné číslo) by bolo len jednou z jeho mnohých položiek.
Je jasné, že slovenská vláda by sa obrátila so žiadosťou o pomoc na partnerov v Európskej únii. A teraz otázka za milión: Čo myslíte, ako by sa to skončilo, keby na čele členských štátov boli len slovenské vlády? Alebo, aby to nevyzeralo, že my jediní sme chytráci, čo radi vezmú všetko zadarmo, ale keď príde na dávanie, tvárime sa ako svätí za dedinou: čo keby tam okrem našej boli napríklad iba maďarské či estónske vlády?
Návrh, aby si krajiny EÚ podelili 40-tisíc utečencov zo Sýrie a Eritrey, ktorých príchod k brehom Talianska a Grécka sa očakáva v priebehu dvoch rokov, nadväzuje na nedávny návrh, aby si členské štáty na dobrovoľnej báze „rozobrali“ zhruba 20-tisíc z doterajších utečencov.
Mimochodom, podľa odhadov OSN sa o plavbu k európskym brehom tento rok pokúsilo vyše 60-tisíc ľudí. Tí, o ktorých je tu reč, sú preukázateľne na úteku pred vojnou a ohrozením života. Žiadna „ekonomická migrácia“, ako o nej blúzni náš minister vnútra.
Keď už sme pri tom, dobré by bolo tiež prestať mudrovať, ako sú nám tí hypotetickí ukrajinskí utečenci blízki a aké ľahké by ich bolo – na rozdiel od Afričanov alebo ľudí z Blízkeho východu – u nás „zapojiť do spoločnosti“.
Ako ukazuje prípad azylového domu v Prešove, ale aj mnoho iných podobných po celom Slovensku, my predsa odmietame našich vlastných bielych kresťanov, ak sú v núdzi alebo ohrození. Či sú to týrané ženy, bezdomovci, opustené deti… Nehovoriac o našom vzťahu k tým, čo sú úplne na dne a „ani len bieli nie sú“.
Náš najväčší problém sa nevolá rasizmus. Náš najväčší problém sa volá nedostatok sociálneho, humánneho cítenia a rozpad základných hodnôt, ktoré robia zo svorky bezchlpých opíc ľudskú spoločnosť.
Podľa plánu by najviac utečencov prijalo Nemecko – 8 763. Na druhom mieste Francúzsko (6 752) a tretie Španielsko (4 288). Na Slovensku je takmer tritisíc miest a obcí. I keby sme mali byť priam štvrtí v poradí (čo nebudeme ani náhodou), znamenalo by to asi jedného utečenca na jednu našu obec či mesto. O čom tu mudrujeme?
Neustále sa dohadujeme, či dostatočne využívame eurofondy. Či sme schopní ich vyčerpať do posledného centa. Ako vidno, starosť o všetko, čo dostaneme od národov Európskej únie zadarmo, nám nechýba. Len čo národy EÚ žiadajú o čosi nás, všetko je inak.
Mimochodom, každý štát dostane z rozpočtu únie 6-tisíc eur na každého prijatého utečenca. Takže EÚ od nás nežiada ekonomickú obeť, iba dobrú vôľu. O ňu žiadajú aj tí utečenci. Škoda, že v našom prípade márne.