Tak ako každé právo človeka, aj toto treba vybojovať. Pomocou racionálnych argumentov aj pravdivých životných príbehov, tvrdou prácou i pestrými podujatiami, ktoré presvedčia verejnú mienku, najmä tých nerozhodných a dosiaľ slabo informovaných. Nestačí však, aby na Dúhový pochod do Bratislavy či Košíc prišli dve-tri tisícky ľudí a ďalšie stovky im držali palce pri televíznych obrazovkách.
Štyri desiatky mimovládnych organizácií teraz poukázali na dve dôležité veci. Po prvé, právnu istotu, ktorej sa domáhajú, treba označiť príťažlivejším, a nie odpudivým administratívnym pojmom (je známy register trestov i registre bývalej ŠtB). Po druhé, pokúsia sa vytvoriť širšiu platformu, akúsi koalíciu za špecifické ľudské práva. Preto dnes hovoria už o životnom partnerstve. To sa bude vzťahovať aj na heterosexuálne páry, ktoré roky spolu žijú a vychovávajú deti, hoci nie sú oddané v kostole alebo na radnici. Na Slovensku sa ich odhaduje okolo stotisíc a dotýkajú sa ich všetky skrivodlivosti ako homosexuálov.
Mediálna kampaň pred februárovým referendom, ako aj jeho výsledky ukázali, že veľká časť slovenskej spoločnosti, vrátane naslovovzatých odborníkov, ich v tom nenechala samých. Iste, nejde o predvolebný šprint, ale o beh na dlhé trate. Vyžiada si energiu, odvahu, rozvahu i veľkú dávku trpezlivosti. Cieľová páska ich však neminie.