Už len preto, lebo ich schôdzku včera a dnes stráži 17-tisíc nemeckých policajtov. Ak by mali mať lídri Spojených štátov, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Japonska, Kanady a Talianska zažívacie problémy, bolo by to skôr tým, že tie najvážnejšie z problémov, o ktorých chcú hovoriť, sotva vyriešia.
Napríklad sotva vyriešia ekonomickú situáciu v Grécku bez toho, aby na svoje stretnutie prizvali gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Na summite sa zúčastňujú aj šéfstva Medzinárodného menového fondu a Európskej komisie. Čo nové si už však na tému Grékov povedia Jean-Claude Juncker, Christine Lagardeová a Angela Merkelová, ktorí spoločne predstavujú jednu stranu rovnice, bez prítomnosti tej druhej strany?
Grécko je pár krokov od katastrofy, ktorá sa už nebude dať zvrátiť. Ak veritelia odmietnu uvoľniť ďalšiu tranžu pomoci Aténam, Tsiprasovi už veľa variantov nezostane. Môže vypísať referendum o eure – čo však jeho strana Syriza nechce. Môže vyhlásiť predčasné voľby – čo však nechce ani grécka opozícia, pretože voľby by teraz nič neriešili.
V každom prípade by musel zamedziť masovému odlivu peňazí, čo by znamenalo priškrtiť ekonomiku. Krajina by sa ponorila opäť do hlbokej recesie. Nasledovala by reštrukturalizácia dlhov, čo by prinieslo ďalšie straty veriteľom. Politické straty pre Európsku úniu by boli nevyčísliteľné. Ďalšou sotva riešiteľnou položkou programu G7 je Ukrajina.
Ak by mali mať lídri G7 zažívacie problémy, bolo by to tým, že tie najvážnejšie z problémov, o ktorých chcú hovoriť, sotva vyriešia.
tom, ako chcú, s Barackom Obamom povedané, „čeliť ruskej agresii“, vypovedá návrh USA, Británie a Nemecka ponúknuť pomoc ktorejkoľvek členskej krajine EÚ, ktorá by sa ocitla v pokušení stiahnuť svoju podporu sankciám uvaleným na Moskvu. Ide o nepriame priznanie, že prinajmenšom dotyčná trojica v dohľadnom čase žiadne zlepšenie neočakáva a najskôr ani nevie, ako by k nemu mala prispieť.
Čoraz väčšiu pozornosť si pritom zasluhuje Ukrajina ako taká. Štát, ktorý bol na spadnutie už pred rokom, je dnes na mizine, nefunkčný a prepadávajúci sa ešte hlbšie. Nepotrebujeme vedno s ruskou propagandou nepríčetne nafukovať problém ukrajinskej krajnej pravice. Stačí, keď povieme, že Ukrajina zostáva naďalej štátom fakticky v rukách oligarchických mafiánskych štruktúr, ktoré sa, keď na to príde, hravo prispôsobia novým „proeurópskym“ pomerom.
Fakt, že o ďalších a ďalších finančných infúziách pre Ukrajinu sa ani nediskutuje, kým Grékov možno hodia cez palubu iba preto, lebo si zvolili vládu, ktorá veriteľom nekonvenuje, vypovedá o „najvyspelejších svetových ekonomikách“ viac, ako je im milé.
Lenže zoskupenia ako G7 si bolesti hlavy či zažívacie problémy jednoducho nepripúšťajú. Aj na konci tohto summitu, ako vždy doteraz, predstavitelia G7 nepochybne nájdu témy, o ktorých budú môcť šťavnato rečniť ako o úspešne diskutovaných a riešených.