Na kompresorovej stanici vo Veľkých Kapušanoch premiéri Robert Fico a Arsenij Jaceňuk slávnostne spustili reverzný tok zemného plynu z Vojan do Užhorodu, čím sa Ukrajina stala menej závislá od Ruska. A práve vďaka tomuto malému reverzu Ukrajinci prežili zimu bez väčších problémov.
Po takomto ústretovom kroku z našej strany by sa dalo očakávať, že vzájomné vzťahy budú dobré, ak nie nadštandardné. Pravda je, že niektoré výroky slovenského premiéra voči Ukrajine boli kritické, no reči sa hovoria, chlieb sa je – rétorické cvičenia sú jedna vec, plyn však reverzom prúdi, a to je podstatné.
Neprešiel však ani rok a ukazuje sa, že ani niektoré Ficove reči nie sú vôbec odtrhnuté od reality. Ak Kyjev obvinil Slovensko, že dohodou s Gazpromom porušuje zákony EÚ, tak sa len potvrdzujú jeho slová o tom, že Ukrajine podáte prst a chcú vám odtrhnúť celú ruku.
Veľký reverz, ktorého sa dožaduje Kyjev, by bol porušením zmluvy s Gazpromom a žiadny politik, ktorý cíti zodpovednosť za energetickú bezpečnosť vlastnej krajiny, si ju nedovolí ohroziť. Navyše Kyjev sa dobýja do otvorených dverí, lebo kapacitu veľkého reverzu ani reálne neopotrebuje. O čo potom vlastne Jaceňukovi a spol. ide? Ukrajinská sťažnosť je nemiestna – jej vedenie, ktoré urobilo iba pramálo pre zlepšenie životných podmienok vlastných ľudí, by si malo najprv pozametať pred vlastným prahom a až potom kritizovať druhých.
Od krajiny, ktorá ušetrila 3 miliardy dolárov, by človek očakával skôr prejav vďaky. Namiesto toho sa môžeme presvedčiť, že opäť platí to staré známe: za dobrotu na žobrotu. Poučné.