Zápas o podobu slovenského poľnohospodárstva prebieha nepretržite od pádu starého režimu. Ten neváhal investovať do potravinovej bezpečnosti, pretože bola súčasťou globálneho zápasu dvoch proti sebe stojacich systémov. Po páde komunizmu sa prehodnocovalo všetko – vrátane investícií do poľnohospodárstva a rušenia rozličných takzvaných zbytočných organizácií. Z roka na rok sa znižovali peniaze do výskumu a zrušila sa napríklad aj Štátna melioračná správa.
Dnes si na túto inštitúciu, ktorá spravovala závlahy s celkovou plochou 320-tisíc hektárov, spomenie len málokto. Nástupnícke organizácie boli čoraz menšie a ich rozpočty čoraz skromnejšie. A výsledok? Celá zložitá a za nemalé peniaze daňových poplatníkov socialistického štátu vybudovaná sústava sa rozpadla.
Iste, nebol to iba dôsledok zániku jednej kompetentnej organizácie, ktorá by v nových trhových podmienkach musela fungovať inak ako za socializmu. Po revolúcii sa transformovali poľnohospodárske družstvá, privatizovali štátne majetky aj podniky, ako bol napríklad Agrostav či iné, ktoré prevádzkovali čerpacie stanice. Padli veľké zeleninárske družstvá a nové manažmenty začali uvažovať, na čom ušetriť. Skončilo sa to, ako dnes zisťujeme, tragicky. Zostali kde-tu funkčné ostrovčeky závlah.
Až prudké výkyvy počasia ukázali, že nie všetko je super, čo pochádza z vyspelých krajín, pretože tie majú iné prírodné podmienky.Jozef Sedlák
Nevedno, či sa v Európe nájde ešte jeden štát s podobnou skúsenosťou, akú má Slovensko. Nezanedbali sme však iba závlahy. V druhej polovici osemdesiatych rokov dosiahlo Slovensko sebestačnosť v základných potravinách. Bolo to preto, lebo štát v tých časoch investoval do poľnohospodárstva vrátane výskumu porovnateľné sumy ako západoeurópske krajiny.
Sebestačnosť v produkcii obilnín sa postavila výlučne na slovenských odrodách, ktoré boli dielom vynikajúcich šľachtiteľov. Ich pšenice pasovali do slovenských ekologických podmienok a dosahovali porovnateľné výsledky ako západoeurópske odrody.
Od novembra 1989 sa veľa zmenilo. Investície do výskumu sa postupne znižovali a Slovensko sa stalo veľkým odbytiskom pre osivá a sadivá zo Západu. Museli prísť až prudké výkyvy počasia, ktoré ukázali, že nie všetko je super, čo pochádza, hoci aj z vyspelých krajín, pretože tie majú „trochu“ iné prírodné podmienky.
Teraz v hodine dvanástej ideme investovať sto miliónov eur do závlah a 70 miliónov do oživenia výskumu. Túžime byť sebestační, chceli by sme sa hrdiť novým pokolením úspešných šľachtiteľov. Ktorý vysokoškolák však pôjde pracovať do výskumného ústavu, kde je nástupný plat 520 eur? Napriek tomu dúfajme, že zmeny neprichádzajú neskoro.