Nič nie je ľahšie ako súdiť iných. Tí, ktorí ho teraz odsudzujú, by preto mali pamätať na biblické: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ Či už to bol prejav zúfalstva, alebo skrat, nemal by však prekryť skutočnosť, že o postihnutého chlapca sa obaja rodičia vzorne starali.
Tento prípad skôr nastavuje zrkadlo našej spoločnosti a otvára opäť diskusiu o „dobrej smrti“, čo je doslovný preklad slova eutanázia. Ak by si rodičia mohli dovoliť umiestniť syna do hospicu, je veľmi pravdepodobné, že by sa nedostali do takého zúfalého psychického stavu a situácia by sa tak nevyhrotila.
Apel na ochranu života za každú cenu znie ako nespochybniteľný morálny imperatív. V okamihu, keď sú utrpenie a bolesť také obrovské, že jediným vykúpením je dobrovoľný odchod z tohto sveta, by mu však nemalo byť bránené.
Čo potrebujeme, sú jasné pravidlá pre dôstojnú smrť. Hranica medzi samaritánom a vrahom je totiž nesmierne tenká, pričom zneužiť sa dá skutočne všetko. Nie je však nespravodlivé a pokrytecké, ak otcovi, ktorý sa synovi predtým venoval 24 rokov, teraz hrozí väzenie 25 rokov?