V chaose, ktorý nastal vzápätí po rozbehnutí jej tretej etapy, sa na to ťažko odpovedá. Napriek tomu, že ju samosprávny kraj i s hlavným mestom dlhé roky pripravovali.
Vyše 95 percent Bratislavčanov, ktorí cestujú MHD iba vnútri slovenskej metropoly, začlenili k celokrajským pasažierom a zdvihli im ceny lístkov. Tých z ostatných troch okresov župy scelili s veľkomešťanmi, akurát že si musia kupovať 90-minútové lístky, hoci by im na príchod do roboty či k lekárovi stačili maximálne 60-minútové. Samozrejme, tiež zaplatia viac, ale veď si môžu privstať a dopriať si polhodinovú vyhliadkovú jazdu po centre.
Rady zainteresovaných pracovníkov sú naozaj nad zlato: „Skúste to načierno, zarobíte.“ Alebo: „Vystúpte o dve zastávky skôr, prechádzka na čerstvom vzduchu vám prospeje.“ Logika hovorí, že keď si za niečo zaplatím viac, mal by som sa dočkať lepších služieb. V tomto prípade to však nehrozí.
Pokiaľ ide o dôchodcov, tých odkázaných na verejnú dopravu BID nepochybne zjednotila naprieč celým politickým spektrom. Jednomyseľne nadávajú na úradné šikanovanie, keď si v dlhočizných radoch vybavujú čipovú kartu, hoci im doteraz stačil občiansky preukaz.
Odhaduje sa, že len v Bratislave žije okolo 40-tisíc ľudí starších ako 70 rokov. Ak chcú bezplatne používať verejnú dopravu, do konca roka si musia zaobstarať práve tú zelenú kartu. Nie zadarmo, no za 5,30 eura. Krát 40-tisíc… Pekná jednorazová sumička. Takže Bratislavská integrovaná aj spája. Ale čie záujmy a čie kšefty?