Pohľad na to, čo všetko sa od apríla po dnešok stihlo udiať, je veľavravnou vizitkou akcieschopnosti politických elít oboch kontinentov.
Summit mal byť pôvodne jeden z dôkazov snahy EÚ riešiť problémy prisťahovalcov tam, kde vznikajú. Pohľad na to, čo všetko sa od apríla stihlo udiať, je veľavravnou vizitkou akcieschopnosti politických elít.
Najmä je to však veľavravnou vizitkou Európy, ktorá z faktu, že sa už niekoľko dekád spája do historicky bezprecedentného celku, často nedokáže vyťažiť viac, ako len spory a naťahovačky. V utečeneckej kríze predovšetkým tie.
Úrad komisára OSN pre utečencov odhaduje, že zo severnej Afriky sa k brehom Európy (v prvom rade k brehom Talianska, ale aj samotnej Malty, kde sa koná summit) zatiaľ v tomto roku preplavilo asi 150-tisíc utečencov a žiadateľov o azyl všeobecne. Ak to porovnáme s faktom, že rovnaký počet ľudí sa z Turecka k brehom Grécka preplavil len v priebehu jediného mesiaca októbra, je jasné, kam sa medzitým stihlo ťažisko debaty o utečencoch presunúť.
Je zrejmé, že európski lídri majú na summite s Afrikou v skutočnosti plné hlavy myšlienok na ploty v Maďarsku, Slovinsku či v Calais, na nevyriešený problém kvót, na najnovšiu úvahu Nemecka znovu začať vyžadovať platnosť Dublinského protokolu, podľa ktorého majú žiadateľov o azyl v rámci EÚ vrátiť do krajiny, do ktorej dorazili ako prvej (s výnimkou Grécka) a podobne.
Ale aj, keďže ide napospol o volených politikov, myšlienok na to, ako sa na pozadí krízy na starom kontinente vzmáha xenofóbna a niekedy i otvorene fašistická krajná pravica.
Najhoršie na tom je, že problém migrácie Afričanov, ktorí masovo utekajú pred vojnami a represáliami drsných režimov vo svojich domovských krajinách, nie je preto o nič menší či menej akútny. Čoraz väčší prúd týchto utečencov smeruje do Európy. A vzhľadom na klimatické zmeny (aj na klimatické pomery v niektorých oblastiach už v súčasnosti) bude tento prúd časom skôr silnieť ako slabnúť. Ak sa niečo nestane.
To niečo – akékoľvek „niečo“, aké si dokážete vymyslieť – je v každom prípade beh na sakramentsky dlhú trať. Predseda Európskej rady Donald Tusk na Malte ešte pred summitom pripomenul, že sa očakáva, že sa do roku 2050 počet obyvateľov Afriky zdvojnásobí. Ak chce teda Európa v Afrike, slovami svojho „prezidenta“, prispieť k „oveľa väčšiemu pokroku pri redukovaní chudoby a predchádzaní konfliktom“, je najvyšší čas, aby začala.
Začať bude musieť už teraz na Malte, ak chce, aby africké krajiny brali späť neúspešných uchádzačov o azyl, ktorých pošlú z Európy domov.
Hádam to bude niečo spektakulárnejšie ako trustový fond pre Afriku, ktorý bol dohodnutý vo výške 1,8 miliardy eur, no v ktorom sa zatiaľ nazbieralo sotva 32 miliónov. Mimochodom, Slovensko, ktoré stojí v prvom rade tých, čo hovoria, že „problémy sa majú riešiť tam, kde vznikajú“, oznámilo, že prispeje heroickou sumou 500-tisíc..