Koniec dejín nenastal a dilemu, či je vôbec možné žiť bez nepriateľa, za nás vyriešili odporcovia liberálnej demokracie. Prvýkrát dali o sebe vedieť v roku 2001 a odvtedy sa nás so svojimi hroznými činmi pravidelne snažia zastrašiť.
Bipolárny svet, v ktorom sa dalo jasne odlíšiť dobro od zla, sa tak môže spätne javiť ako idyla, lebo namiesto neho tu máme neprehľadný labyrint, v ktorom sa skrýva množstvo nástrah. Namiesto vojaka proti nám stojí fanatik, ochotný obetovať vlastný život v mene Boha. Nevieme však kedy a kde znova zaútočí, preto sa mu darí zasievať strach a chaos.
Keďže islamistický terorizmus ani zďaleka nepovedal svoje posledné slovo, „starý kontinent“, ako sme ho poznali doteraz, sa bude musieť zmeniť.
To, čo sme možno predtým len intuitívne pociťovali, otvorene povedal na jednej z diskusií Stredoeurópskeho fóra filozof Leonidas Donskis. Európa, či chce, alebo nechce, sa začne podobať na Izrael, ktorý si musí tvrdo brániť svoju demokraciu.
Aj my sa budeme musieť naučiť žiť s pocitom ohrozenia. Snažiť sa včas rozpoznať nebezpečie a účinne naň reagovať. Nikdy však nesmieme skĺznuť na ich úroveň, lebo presne to chcú. Snaha o zabezpečenie vlastnej bezpečnosti by nás preto nemala obrať o schopnosť kriticky rozmýšľať, a najmä dokázať prejavovať súcit s tými, ktorí to potrebujú.