Pridal sa dokonca aj holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem, ktorý uviedol, že „nemôžeme natrvalo udržať svoj sociálny štát, keď bude príliv žiadateľov o azyl takto pokračovať.“
Ak chcela Merkelová udeliť výchovnú lekciu „nesolidárnym“ Východoeurópanom, horší prostriedok si nemohla vybrať. Takéto riešenie by len prehĺbilo rozkol medzi a Východom a Západom.
V podstate to, čo predstavitelia krajín strednej a východnej Európy tvrdia od samého začiatku, začína postupne dochádzať aj politikom na západe únie. Európa nie je nafukovacia, nemá neobmedzené kapacity pre prijímanie migrantov, nehovoriac o schopnosti integrovať také množstvo ľudí v tak krátkom čase.
Na rade je logicky Berlín. Angela Merkelová však zatiaľ nehodlá meniť nastolený kurz a v Bundestagu svojim kritikom oznámila, že uzavretie hraníc problém nevyrieši. Naopak, podľa týždenníka Der Spiegel sa chystá Východoeurópanom udeliť lekciu – nie ste solidárni, tak plaťte!
Čo na tom, že ona sama spustila masívnu vlnu, keď na konci augusta oznámila, že Nemecko prijme všetkých utečencov zo Sýrie. Čo na tom, že dokonca aj nemecký eurokomisár Günther Oettinger v rozhovore pre denník Handelsblatt pripustil, že nemecké právo na azyl je spoluzodpovedné za utečeneckú krízu v Európe? Doslova povedal: „Nemecké právo na azyl pôsobí ako magnet na utečencov.“ Čo na tom, že jej prístup spochybňujú už aj jej ministri Wolfgang Schäuble a Thomas de Maiziere?
Čoraz viac osamotená Merkelová sa za potlesku ľavičiarov a Zelených jednoducho rozhodla, že bude hrať ďalej úlohu morálneho lídra. Táto hra sa však skončí najneskôr 13. marca, keď sa budú konať voľby v troch spolkových krajinách. Prehra v nich by jej mohla zlomiť krk. Preto v nasledujúcich troch mesiacoch potrebuje pred voličmi ukázať, že problém, ktorý doteraz pred sebou iba tlačila, sa jej podarilo vyriešiť a pritom nestratiť ľudskú tvár. Veľmi dôležitý bude preto nadchádzajúci summit EÚ – Turecko. Ankara je bránou do Európy a keď sa túto bránu podarí zatvoriť, výrazne sa zredukuje aj prílev utečencov prichádzajúcich na starý kontinent.
Nič však nie je zadarmo. EÚ síce Erdoganovi prisľúbila tri miliardy, medzi členskými krajinami však nepanuje zhoda, odkiaľ ich vziať. Európska komisia a menšie krajiny EÚ navrhujú, aby 500 miliónov eur išlo z rozpočtu EÚ. Zvyšok by mali platiť členské štáty podľa obvyklého prerozdeľovacieho kľúča. Teda Nemecko by prispelo sumou 540 miliónov eur, Briti 420 miliónov, atď…
Je tu však ešte jedna možnosť: Všetko platiť z rozpočtu EÚ, a to prostredníctvom tzv. Contingency Margin, na čo by však doplatili nové členské krajiny EÚ, lebo by zostalo menej prostriedkov na štrukturálne fondy. Túto možnosť údajne hodlá presadzovať Nemecko.
Ak chcela Merkelová udeliť výchovnú lekciu „nesolidárnym“ Východoeurópanom, horší prostriedok si nemohla vybrať. Takéto riešenie by len prehĺbilo rozkol medzi a Východom a Západom. A pritom má v rukách najúčinnejší nástroj, ako utečeneckú krízu vyriešiť – zmenu azylového zákona v Nemecku. Lenže aj v tomto prípade jej ide o to, aby nestratila tvár.