Aj keď je niečo dostatočne známe, vždy sa nájde zopár hlupákov, ktorí naletia, a tak „biznis“ môže fungovať ďalej. Zdá sa, že jedným z tých, ktorí naleteli, je aj europoslanec Miloslav Ransdorf. Nik síce presne nevie, čo sa vlastne v Zürichu stalo, no je veľmi pravdepodobné, že niekto sa pokúsil zneužiť naivitu českého komunistu.
Napokon, nebolo by to prvýkrát. Človek, o ktorom je známe, že je skôr teoretik než praktik, sa už v minulosti zamotal do obrovských dlhov a následne mu hrozila exekúcia, takže na podobnú transakciu sa hodí priam ideálne.
Ransdorf sa síce na svojom webe kajá, že za svoje chyby už zaplatil veľmi draho a „dnes mám pri každom stretnutí s novým človekom na zreteli príslovie dôveruj, ale preveruj“. Zdá sa však, že svojich slovenských kumpánov si asi „nepreklepol“ dostatočne…
Inak by nemohol prísť do banky, akoby sa „nechumelilo“, a požiadať o prevod 350 miliónov eur. Scénka hodná zürišského Cabaretu Voltaire, v ktorom sa zrodil dadaizmus, ukazuje, že tým bielym koňom sa stal on.
Či išlo o „spiace kontá“ po zavraždených Židoch, resp. po nejakom ľudákovi, ktorý si ich pri úteku na konci vojny uložil vo Švajčiarsku, o tom môžeme zatiaľ iba špekulovať. Vieme však, že Ransdorfovi, ktorý má podľa vlastných slov čisté svedomie, sa podarilo zdiskreditovať nielen vlastnú osobu, ale najmä českých komunistov viac než komukoľvek doteraz.